Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

128.

Z pohľadu Rosalie  

Celá situácia je tak neskutočne chorá. Angela aj s chalanmi odišla, aby mohli pomôcť Justinovi. To je však samovražebný plán. Každý vie, že ten, kto sa zapletie s Caigeom z toho tak ľahko nevyviazne. Tak prečo to nevie pochopiť ona? Sama sa s ním zaplietla a žije len preto, pretože je s ním v neustálom kontakte a pracuje pre neho, z čoho majú obaja zisk. Mám pocit, že som urobila chybu, keď som sa rozhodla do tohto celého zamiešať. Chcela som sa pomstiť sestre, to áno, ale teraz si uvedomujem, že ju kvôli pomste len strácam a už si nemusím nájsť k nej znova cestu. 

Z celého tohto som už neskutočne unavená. Vošla som do izby a vzala som si plavky zo skrine. Prezliekla som sa a vzala som si ešte uterák z kúpeľne. V kuchyni som si namiešala mojito a vyšla som na záhradu, kde sa rozprestiera veľký bazén. Uterák som položila na lehátko a s mojitom v ruke som vošla do bazéna. Trochu som si usrkla a pohár som položila na okraj bazéna. Voda príjemne chladila moje telo, takže som to nevydržala a ponorila som sa celá. Vynorila som sa, aby som sa nadýchla.

Pretrela som si oči, pretože som v nich mala vodu a pred sebou som zbadala postavu. "Ahoj, sestrička. Pomôžeš mi?" Potiahla si z cigarety Angela. "Čože?" Nestihla som si ani uvedomiť, čo sa deje, keď mi strčila hlavu pod vodu. Držala ju tam riadnu chvíľu a mne už isto dochádzal kyslík. Poriadne som sa napila vody. Je to strašne nepríjemný pocit, keď ste bezmocní a neviete, čo robiť, aby ste sa zachránili. "Pýtam sa ťa, či mi pomôžeš?" Zavrčala Angela a nechala mi len chvíľku, aby som jej odpovedala. S pľúcami plnými vody som to však nedokázala, pretože som lapala po tak pre mňa drahocennom kyslíku. 

Keď Angela nedostala odpoveď, opäť zatlačila moju hlavu pod vodu. Bojovať s ňou nemá cenu. Nemá to cenu? Poďme, makaj a bojuj! Nakop jej zadok tak, ako si to kedysi chcela! Týmito slovami sa vo mne prebudila nejaká tá bojovná stránka alebo ako to mám povedať. Jednoducho ma tieto slová nabudili, aby som to ešte nevzdávala. Schytila som jej ruku a potiahla som ju ku mne do bazéna. Cigareta plávala bohviekam. Vynorila som hlavu, aby som sa mohla nadýchnuť. Vtom mi došlo, že vlastne môžem vyliezť z bazéna. Štverala som sa hore a vykašliavala vodu ako besná, keď ma Angela stiahla za nohu naspäť do vody. 

Nechcem jej nijako ublížiť, veď je to moja sestra, ale ak neprestane, tak prisahám, že jej nakopem riť. Ponorila sa aj ona a proti sebe sme bojovali vo vode. Samozrejme, vyzeralo to akoby sa capkali 5ročné deti. Aj to možno preháňam. Vynorila som sa z vody. "Daj mi pokoj, ty krava!" Zavrčala som na Angelu cez to, ako som sa snažila nadýchnuť. "Nedám!" Chcela to zakričať, ale pritom ju bolo ledva počuť. Teraz ma vytočila a riadne. Vzala som jej hlavu a držala som ju pod vodou, zatiaľ čo ja som sa snažila vyliezť nad hladinu. Nie je to také ľahké ako by sa niekomu zdalo. 

Z pohľadu Chloe  

 Pokiaľ budem pod vodou alebo vo vode ja, bude tam aj ona. Pýtate sa, prečo som sem prišla? Tak ja vám to poviem. Prišla som sem, pretože Rosalie, moja milovaná Rosalie mi sľúbila, že mi pomôže zachrániť Justina a nakoniec sa na mňa vysrala. V podstate, takto to bolo vždy. A vždy mi to bolo jedno, pretože to neboli dôležité veci. Ale teraz to je dôležité a ja prisahám, že ak mi nepomôže, tak ju zabijem. Ak by som to nechala len tak, vyčítala by som si to do konca môjho posratého života. 

Preto som tu. To je ten skutočný dôvod, prečo som prišla na miesto, kde som sa už nikdy v živote nechcela vrátiť. Preto som na mieste, kde je aj moja sestra, ktorú som už nikdy nechcela vidieť. Potiahla som ju za ruku do vody a ja som sa vyšplha hore nad hladinu. Môj ťah ju pravdepodobne trochu prekvapil, pretože nijako nereagovala a ja som za ten čas stihla vyliezť von z bazéna. Po chvíli sa vynorila aj ona a ledvo vyliezla z bazéna. Ležala som na tráve celá mokrá a vykašliavala som vodu, ktorá sa mi dostala do pľúc. 

Vedľa mňa sa zvalila Rosalie, ktorá na tom nebola o nič lepšie. Ešte stále hltala vzduch. Kašľala ako zmyslov zbavená a voda z nej tiekla ako z vodovodného kohútika. Riešila by som to, ale momentálne mám čo robiť so sebou. Keď sme sa už ako tak dali do poriadku ležiac vedľa seba, ozvala som sa. "Skoro si ma zabila!" zavrčala som na ňu. "Neviem, kto s tým začal," typickým arogantným tónom mi vrátila ránu. "Mala si mi pomôcť s Justinom," zakňučala som. Pri jeho mene sa mi zlomil hlas. 

Slzy mi ako na povel začali tiecť dolu tvárou. Posadila som sa, pretože mi bolo nepríjemné ako mi cez celý ksycht tečú slzy. "Tak nerev a vymysli niečo. Zbožňujem, keď má niekto keci a hovno robí." Rosalie si nikdy nedávala servítku pred ústa. Má pravdu. Ale ja už som taká zúfalá, že neviem nič vymyslieť bez toho, aby som sa nerozrevala. Ide o život mojej jedinej lásky. Ak to neprežije on, neprežijem to ani ja! "Dvihni zadok ty opica a doveď ma tam, kde sú chalani. Nemôžem rozmýšľať sama a pritom nepoznať názory ostatných," postavila sa Rosalie a podala mi ruku. 

"Fajn," smrkla som a podala som jej ruku. Potiahla ma za ňu a tým ma zdvihla zo zeme. "Neznášam ťa, ty krava," buchla ma do ramena a vtiahla ma do objatia. Okamžite som ju rukami objala. Pripomína mi to detské časy. "Aj ja ťa mám rada," zasmiala som sa cez plač a odtiahla som sa od nej. "Na lepšie časy?" Usmiala som sa a nastavila som malíček. "Na lepšie časy," z malíčkov sme spravili S a zasmiali sme sa. Zatiaľ čo som čakala v obývačke Rosalie si zbalila zopár vecí. "Koľko?" "3dni," zasmiala sa. Takže už niečo vymyslela, mrcha jedna.