Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

127.

Z pohľadu Chloe 

Nebudem klamať. Slová Rosalie mi spôsobili mráz na chrbte. Má pravdu. Som taká. Skutočne som chladná sviňa, ktorá sa nestará o pohodlie nikoho iného, iba o to svoje. Lenže práve ona nemá právo mi niečo také vykrikovať. Všetko, čo som kedy mala musela mať najprv ona. Nakoniec, keď som sa rozhodla žiť vlastným životom ako Anjel smrti votrela sa mi aj do toho. Nejako obzvlášť by som to neriešila. Zbavila by som sa jej alebo by som sa pokúsila o kompromis a bol by pokoj. Ona však chcela aj Justina a chalanov. To jej však nedovolím. 

"Fredo, Ryan, Jake, Nikolaus, Clark!" Rozbehla som sa po dome a vrieskala som mená chalanov. Otvárala som jedny dvere za druhými a v niektorých som našla chalanov. Tí vybehli z izieb. Keď sme už boli všetci, tak sme si sadli do obývačky s Rosalie v pätách. "Ahoj, Chloe," objal ma Fredo a hneď za ním aj Ryan. "Ehm!" Naštvane si odkašľala Rosalie. "Hej, fajn. Chalani, mali by sme vypadnúť. Mám na vás jednu obrovskú prosbu. Ale preberieme to inde," prevrátila som očami a postavila som sa. Keď som prechádzala okolo Rosalie, tak som do nej drgla. Ani jedna z nás nijako nereagovala a spolu s chalanmi sme vypochodovali z domu. 

"Kam teraz?" Zasmial sa Clark. "Ehm.. neviem. Nemohli by ste mi pomôcť? V poslednej dobe som nejako mimo." Bum, prásk! Moja myseľ nie je schopná prísť na nič normálne. Kam mám teraz asi ísť? Tvoj dom, ty krava. Jasné. Bohuvďaka za niekoho v tej mojej hlave, kto mi pomáha. "Ideme do môjho domu," povzdychla som si a zavolala dva taxíky. Kým neprišli tak som nervózne prešľapovala z nohy na nohu. Mám im to povedať alebo radšej nie? Musím to vyskúšať. Ale čo keď sa na mňa vyserú a ja v tom zostanem sama? 

Celú cestu taxíkom bolo trápne ticho. Po dlhšej ceste kvôli zápche sme zastavili pred domom. "Sme tu," vzdychla som si. V tomto dome som nebola dlho. Je to jeden z mojich prvých domov. Prešli sme chodníkom, ktorý je už trochu zarastený burinou a rozpadáva sa. Obvykle, keď chcem ísť do nejaké domu, tak zavolám záhradkárov a upratovaciu čatu, aby to aspoň trochu vyzeralo a aby som sa ja nemusela starať o takéto veci. Pred dverami stoja dva kvetináče, v ktorých kedysi rástli agáty. Obidva kaktusy sú už teraz vyschnuté a zhnité. Začala som sa hrebať v zemine a po chvíli som našla kľúč. 

Rohošku tu mám, ale na to by prišiel hádam každý a dávať to pod kvetináč mi nepríde ako práve najlepší nápad. Trasúcou rukou som otvorila dvere. Vošla som dovnútra a za mnou aj chalani. "Okrem toho trochu väčšieho množstva prachu to tu nie je až také zlé," zasmiala som sa, keď som prstom prešla po zrkadle. Zostala mi na ňom asi dvojcentimetrová vrstva prachu. "A vraj ženy sú poriadkumilovné," zasmial sa Clark a všetci spolu s ním. "Ja som iná!" Zavrčala som a buchla som ho do ramena. Aspoň ma privedú na iné myšlienky. "Na, utri to!" Hodila som po Clarkovi handru a ukázala na kožený gauč. 

Z pohľadu Ryana 

Clark utrel gauč a Chloe zatiaľ búchala v kuchyni. "Si v pohode?" zakričal som jej do kuchyne. "Hej, hej. Neopovážte sa tu ísť!" zakričala nám naspäť. Nebudem sa jej tam motať. Mohla by nám priniesť kávu alebo nejaký ten alkohol. Aj keď ktovie, či tu vôbec niečo má. Sadli sme si na gauč a čakali na Chloe. "Konečne! To by malo byť všetko," vzdychla si Chloe, keď sa dotrepala aj s krabicou plnou zbraní a granátou. "Nečakal som, že budeš mať takúto výbavičku doma." Zasmial som sa, keď som nahliadol do krabice. 

"Moja láska," vytiahla z krabice brokovnicu a pohladkala ju. "Máš divný vkus. Svedčí o tom aj Justin," poznamenal Fredo. Myslel som, že v tom okamihu zomriem od smiechu. "To si vychytal!" dal som si s ním ťukes. "Vtipné chalani," vyplazila nám jazyk a ďalej sa maznala s brokovnicou. "Nepredstavíš nás?" Drgol som do Chloe. "Chalani, toto je moja láska a prvá zbraň značky Beretta. Zlatíčko, toto sú chalani!" usmiala sa od ucha k uchu a ukázala na nás. "Si bláznivá," povedal som s humorom v hlase. Môj vtip pochopila a okamžite sa začala smiať. 

"Bez bláznov by nebola sranda. Radšej sa zabávať s primitívom ako sa nudiť s inteligentom!" Cmukla na mňa. "Hey, hey. To by sa Justinovi asi nepáčilo." Nahodil som grimasu a prevrátil som očami. "Mimochodom, kde ho máš?" Bez úchylnej grimasy to proste nešlo. Chloeina tvár hneď zvážnela. "Preto som vás volala," jej tvár má zase kamenný výraz. "Sadajte. Vysvetlím vám to," ukázala rukou na gauč. Všetci sme sa tam zborovo zvalili. "Neviem, čo všetko viete o Justinovej minulosti," opatrne začala. "No do šľaka!" Fredo trepol rukou o stôl, na ktorom bolo ešte množstvo prachu. "Aha. Takže o tom viete," vzdychla si Chloe. 

Nie som si istý, ako sú na tom ostatní, ale ja o tomto teda nič neviem. "Ako kto," prevrátil som očami. Aj ja chcem byť v obraze a podľa nechápavých pohľadov chalanov súdim, že nie som sám, ktorý nevie, o čom je reč. "V skratke. Justin ojebal Barattu a teraz si ho Baratta našiel," povzdychol si Fredo. "Baratta... Caige Baratta?" Nie som blbý, len na mená a ksychty príliš nie som. Povedz mi, koho mám zabiť a ja to urobím, ale kto, čo, s kým a kde vážne nie je moja silná stránka. "Hej, on." Pri jeho mene Chloe prevrátila očami. 

"Musíme zabiť všetkých jeho chlapov a nakoniec aj jeho a zachrániť Justina. Preto tam nemôžme dať granáty. Teda nie skôr ako odtiaľ vytiahneme Justina. Rozumiete mi, však?" Hlas sa jej vkuse zasekával. "Nechaj to na nás. Nejako sa o to postaráme.. dúfam," posledné slovo som len zašepkal, pretože ak by som ho povedal nahlas, Chloe by začala panikáriť. "Nie. Budem to organizovať ja. Poznám to tam najlepšie z vás všetkých," vzdychla si a založila prameň vlasov za ucho. "Budeš nám pomáhať. To je všetko. Si len pár dní po operácií. Takýmto tempom ochvíľu zomrieš."