Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

75.

Túto časť by som chcela venovať dvom babám.. Domcika333 a FekovLenka :) Ďakujem vám z celého srdca, že ste verné mojej story (samozrejme, aj všetkým ostatným). Vaše komentáre ma vždy povzbudia do písania ďalšej časti.  K nabudeniu atmosféry si pustite pesničku na boku :) 

Z pohľadu Justina

Tak ja mám sexy zadoček? Nedalo sa mi to jej na to nespýtať.  

Napísala som, že mi máš písať len v prípade núdze. Ak to nebude potrebné tak ti už neodpíšem. Ahoj  

Ale veď toto bol prípad núdze. Keby že nenájdem zástrčku, tak by sa mi nemohla dovolať vo vážnej situácií. Napríklad keby chcela sex po telefóne. Nad mojím zmýšľaním som sa musel zasmiať. Si vtipný, bro!

Teraz však musím spracovať informácie, ktoré som sa dozvedel. Angie mi pošle veci. Odkiaľ vie, čo sa mi bude páčiť a čo nie? A navyše nevie moju veľkosť ani len tričko, nie to ešte boxeriek. O topánkach ani nehovorím. To si nemôžem jednoducho skočiť domov po moje veci? Nebolo by to až tak úplne odveci. Nikomu by sa nič nestalo, keďže by sa o tom nikto nedozvedel.  Maximálne by som tam možno našiel nejakého debilka, ktorý by to tam strážila. Dostal by zopár po hube a určite by zmenil názor na to, či ma pustí dnu alebo nie.

Tak fajn, Bieber. Buď sa ti to podarí alebo ťa Angie zabije. Bol by som radšej, keby to bol ten prvý prípad. Lebo mŕtvy nechcem byť. Teda, zatiaľ nie. Raz možno budem chcieť. Ale to je ešte veeeeeeeeeeeľmi ďaleko. Ani neviem, či mám na hlave ešte ten obväz. Rukou som si zabehol do vlasov. Nič ma nezastavilo, takže tam ten obväz nebude. Čo je fajn. Aspoň mi to nebude kaziť image, keby som náhodou stretol nejakú kočku.

Postavil som sa. Niekde som tu videl kúpeľňu. Po ‚menšom‘ blúdení po apartmáne som našiel kúpeľňu. Na moje prekvapenie tu nebolo nič. Myslel som si, že keď ma má Angie tak rada, tak mi tu dá aspoň gél na vlasy a hrebeň. Zatiaľ by mi to stačilo. A presne kvôli tomu musím zájsť domov.  Mohol by som síce skočiť do obchodu alebo do kaderníctva, ale domov ma to ťahá viac.

Aspoň že je tu zrkadlo, keď už nič. Vlasy som mal hrozné. Prehrabol som si ich prstami. Pozrel som sa na ruku. „Zúfalé situácie si žiadajú zúfalé činy,“  zahrabol som rukou do vlasov. Použil som ju ako hrebeň. Kto vie, ako nízko by som klesol, keby že sa nerozhodnem ísť domov.  Spravil som si hairflip. Tak fajn, takto by to mohlo byť. Takýto účes som mal naposledy... dosť dávno. Nevadí. Čo sa za mlada naučíš, v starobe akoby si našiel.  

Teraz musím byť nenápadný. Budem sa hrať na ninju! Vyšiel som z kúpeľne a potom z apartmánu. Na to, ako Angie záležalo, aby som nevychádzal, tu nebolo prekvapivo nikoho. Zvláštne. Možno ti jednoducho dôveruje. Jop, možné to je. Tak to by som sa už mohol prestať hrať sa na ninju. Ale čo tam! Trochu vzrúša ešte nikomu neublížilo. Možno tým, ktorí to preháňajú. Ale Bieber nikdy nepreháňa. Nikdy nehovor nikdy! 

Vonku som si stopol taxík. Odviezol ma až pred dom. Pred môj a Angie’in dom. Stáli vedľa seba. Tak ako kedysi my s Angie. Taxík už odišiel a ja som tam stále stál a zízal ako debil na naše domy. Boli tak rozdielne. Zatiaľ čo môj bol postavený v prepychovom štýle, Angie’in sa niesol v jej vlastnom štýle. Dom bol typický pre ňu. Bol jednoduchý, ale zároveň dych vyrážajúci.

Dosť spomienok. Musím si zobrať moje veci. Len to najpotrebnejšie. Áno, len to najpotrebnejšie. Takže so sebou budem musieť vziať polovicu šatníka. Ale k veci. Dvere na dome boli otvorené. Žeby Angie nechala otvorený dom? Nemá kľúče. Niekto tu bol. Choď do hotela. Teraz sa nemôžem vrátiť. Musím si vziať moje veci. A keď tu niekto bude, tak dostane na hubu. To je jediná možnosť, pretože si si nevzal zbraň.  A čo teraz! Nemôžem myslieť na všetko. Proste mi to vypadlo.

 Opatrne som pootvoril dvere. Zavŕzgali. Keď sme odchádzali, tak boli v poriadku.  Na tom je niečo viac než divné. Pomaly som prešiel do kuchyne, z ktorej som vzal nože. Ešte že boli na tom magnetickom pásiku, takže nebolo počuť, keď som ich bral. Zopár som si ich zastrčil za opasok, ktorý som mal dnes výnimočne na sebe.

Počkať, ja mám opasok? Veď som ho nemal! Nevadí. Potom to vyriešim. Dva nože som držal v rukách. Ruky som mal v strehu. Pomaly som prešiel na poschodie. Nikde nikoho. Takto to bolo aj na druhom poschodí. Kurva, tu sa niečo deje! Angie by ma nevarovala len tak pre nič za nič. Vyšiel som na tretie poschodie. Asi začnem rozmýšľať o tom, že si tu namontujeme výťah.  Dvere na mojej izbe boli otvorené. Je to tá izba s balkónom,  na ktorej sme s Angie sledovali hviezdy.

Otvoril som ich. V mojej izbe bol nejaký debil a prehrabával sa mi vo veciach. Ani neviem kedy som po ňom hodil nôž. Zabodol sa mu do chrbta. Muž zasyčal od bolesti. Pristúpil som k nemu, zatiaľ čo som si vybral ďalší nôž spoza opaska. Ešte že mám opasok! Zhodil som toho debila z postele. Si myslí, že sa len tak hocikto môže váľať po posteli Justina Biebera? Tak to fakt nie! Som citlivý na moje veci.

Dopadol na chrbát, takže sa mu nôž zaryl ešte hlbšie. Nechcel by som byť na mieste toho chlapa. Muselo to kurevsky bolieť. Ale môže si za to sám. Nemal mi liezť do postele. Na nič som nečakal.  Nôž som mu zapichol do srdca. Asi som sa to naučil od Angie, pretože ja ľudí zabíjam zásadne zbraňou. To ona vždy po mne hádže nože, keď je nasratá. Keby chcela tak sa aj trafí. Ale keďže ma (našťastie) miluje, tak ma minie len o milimetre. 

Pozeral som sa na neho, kým posledný krát nevydýchol. Život ma naučil byť zákernou sviňou a ja sa to nemienim odnaučiť.  Zohol som sa pod posteľ pre kufre. Nič tam však nebolo. Kurva! Zabudol som, že všetky kufre mám v Miami. Do riti! Asi budem musieť ísť nakupovať.  Alebo... skočím k susedom, požičiam si ich od nich a keď sa vybalím, tak im ich vrátim. Skvelý nápad Justin. Ešte že si taký inteligentný, lebo svet by to bez teba neprežil.  

Vybehol som z domu a zaklopal do domu oproti. Susedia vedľa asi nebudú mať o mne príliš dobrú mienku, keďže museli vždy počúvať hudbu, keď sme mali žúrku. Klop klop klop to nemôžu mať zvonček?  Keby sme my nemali zvonček, tak nikto si ani nevšimne, že niekto čaká pred dverami. Na moje počudovanie sa hneď objavila vo dverách žena okolo 35-ky.  

„Dobrý deň. Ako vám môžem pomôcť?“ milo sa na mňa usmiala. „Dobrý deň. Viem, že je to zvláštna prosba, ale.. som váš sused. Bývam tu oproti. Volám sa Justin Bieber. Ideme s priateľkou na chatu a ona zaplnila všetky moje kufre. Je mi to trápne, ale nemohli by ste mi požičať vaše kufre?“  prosebne som sa na ňu pozrel. Tak toto bol môj najlepší herecký výkon za celý život. Netvárila sa príliš nadšene. „Prosím. Chata je za L.A. len si vybalím veci a hneď vám ich prinesiem naspäť. Veci si tam už nechám,“ nahodil som psie oči. „Je mi to ľúto, ale nepoznám vás,“ zavrela mi dvere pred nosom.