Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

123.

Z pohľadu Chloe 

"Ehm," falošne som si odkašľala, aby som prerušila to napjaté ticho, ktoré práve nastalo. "Myslím, že ak sa s tebou porozprávam, tak sa nič nestane, však Justin?" Nadvihla som jedno obočie. Modlím sa, aby Justin prestal vystrájať. Rozhovorom s Anthonym možno z neho niečo vytiahnem a to nám môže len prospieť. Mať nejaké tie informácie navyše ešte nikdy nebolo naškodu, ak ich vieš patrične využiť. A to my s Justinom jednoznačne vieme. "Vydržíš bezo mňa desať minút, láska?" Nahodila som na Justina psie oči. "Tým si niesom istý," zvodne na mňa žmurkol a moje telo zaliala túžba ho pobozkať. 

"Budeš musieť," usmiala som sa na neho. Podišla som k nemu a dala som mu pusu na jeho srdiečkové pery. Pritlačil ma k sebe na hruď a stlačil mi boky. Z nevinnej pusy sa stal sladký bozk. "Ehm," odkašľal si Anthony, aby sme na neho náhodou nezabudli a nerozdali si to tu. "Prepáč," nevinne som sa usmiala a odtiahla som sa od Justina. "Môžme ísť?" Otočila som sa na Anthony, ktorý sa pozeral všade naokolo, len nie na nás s Justinom. "Samozrejme." Očividne sa mu uľavilo, že sme sa s Justinom od seba odtrhli. Otvoril mi dvere a ja som vyšla na chodbu. Z izby vyšiel aj on a zavrel za sebou. 

"Najlepšie miesto bude asi Caigeova pracovňa." Neviem, či je to dobrý nápad. Keď som spomeniem, čo sa tam len predchvíľou stalo, mám strach. Vybavila sa mi spomienka na to, ako som mohla zachrániť Justinov život nejakým výhodným (samozrejme, že len pre Caigea) kompromisom a ja som vlastnou blbosťou poslala Justina na istú smrť. "Alebo nie," zamrmlal Anthony. Jeho hlas ma vrátil do prítomnosti. "Ja.. Prepáč," sklonila som hlavu. Nechcem, aby mi práve teraz videl do očí. Nahromadil sa v nich smútok. Takto ma nemôže vidieť. 

Musím mu dokázať, že moja povesť skutočne neklame a ja som dokonca ešte lepšia! "Kam ideme?" Opýtala som sa Anthonyho. Moja otázka mala viacero dôvodov. Vytrhlo ma to z nepríjemných myšlienok, nedostanem sa do prúseru. Nie žeby som mu neverila, ale nedôverujem mu! Je to Anthony Bonanno, človek nikdy nevie, čo môže od mafiána čakať.  U teba je to rovnako nečakané a to ani nie si mafiánka! Pche, u mňa je to o niečom úplne inom. Som žena. Je logiké, že budem robiť nečakané rozhodnutia. A keď poviem nečakané, myslím skutočne nečakané. Navyše, všetko v mojej práci sa vyvíja podľa situácie a trochu spontánnosti ešte nikomu v živote neuškodilo!

"Porozprávať sa, ale to som vám už vravel," zasmial sa Anthony. Mám pocit alebo to bol nervózny smiech? "Myslela som skôr miesto. Konkrétne miesto," zavrčala som a trochu som pridala do kroku, aby som bola hneď za Anthonym. Má to svoje dôvody a výhody. Anthony zastavil. "Miesto? Čo takto peklo, zlato?"zasmial sa. Ani sa nestihol otočiť a ja som ho rýchlo zozadu chytila pod krk. "Suka!" Zavrčal, keď sa mu nepodarilo dať moju ruku preč. Stisk som zosilňovala. "Caige," zvrieskla som z plného hrdla. Viem, že je v stave, kedy by nemal o ničom rozhodovať. 

To však neznamená, že o ničom rozhodovať nebude. V opilosti vravia ľudia pravdu. Možno ju konečne povie do očí aj Caige a ja sa budem môcť zbaviť Anthonyho. Ani neviem prečo, ale mám pocit, že pre mňa a Justina predstavuje hrozbu. Možno je to strach, pretože už nemáš svoj dar, aby si sa o ňom všetko dozvedela. Moje dobré podvedomie sa ozvalo. Teraz mi to skutočne k šťastiu nechýba. Caigea nikde. "Budeme musieť ísť SPOLU do Caigeovej izby," na slovo spolu som dala dôraz. Nech si chlapec nemyslí, že ho nechám len tak odkráčať preč. V žiadnom prípade. 

"Zachcelo sa ti trojku?" Zasmial sa Anthony. Práve som oficiálne začala neznašať toho chlapa! Zastavila som a naširoko som rozkročila nohy. Pravú ruku som mala stála obmotanú okolo Anthonyho krku a ľavou som mu prešla po rozkroku. Nehľadaj v tom žiadne vedľajšie úmysly. "Zlatko, nie tu. Môže nás vidieť tvoj frajer." Úchylným hlasom poznamenal Anthony. Idiot! Rukou som mu putovala cez bruško až na koniec hrudnej kosti. Keď som ju našla, udrela som ho tam lakťom. Okamžite sa zosypal na zem. "Kurva!" Zvrieskol od bolesti. 

"Nezačínaj si, Bonanno. Nemám z teba strach a tvoj otec môže byť aj pápež. Pozná ma priveľa ľudí na to, aby si mi nejako ublížil," varovne som zdvihla prst. Schytila som ho za ruku a znova postavila na rovné nohy. Ruku som mu stočila za chrbát. Ak by sa o niečo pokúsil, prinieslo by mu to riadnu dávku bolesti. "Nebuď trápna. Každý sa dá nejako zabiť a ty nie si výnimkou. Myslíš si o sebe priveľa." Zdá sa mi to alebo za neho tiež hovorí alkohol? "Len to, čo je pravda," popoštuchla som ho, aby vošiel cez otvorené dvere do Caigeovej izby. Na veľkej posteli sedel Caige. Prekvapene na nás vyvalil oči. 

"Ahoj, Caige. Čo mám s ním spraviť?" Otrávene som pretočila očami. "Pusti ho!" Zvrieskol na mňa Caige. "Čože?!" Prekvapene som vykríkla. "Nemôžeš myslieť vážne toto!" Si zo mňa robí srandu? Ak hej, tak by mu mal niekto povedať, že to  nie je vtipné. "Povedal som, pusti ho," varovne precedil pomedzi zuby Caige. Niekto sa nám dostal do kaše. Škodoradosť je najlepšia radosť. Podvedomie v mojej hlave priam skáče od radosti. Uvidíme, či som vážne v kaši. Pustila som Anthonyho, ktorý sa na mňa okamžite pozrel vražedným pohľadom. Pošúchal si ruku na mieste, kde som ho za ňu držala. Som rada, že ťa to bolelo, sviniar jeden! 

Venoval mi jeden pohľad, ktorý bol plný nenávisti a podišiel ku Caigeovi. Niečo mu šepkal, ale pritom ma stále skenoval pohľadom. Caige pokrútil hlavou. Asi sa mu Anthonyho nápad nepáči. Bohuvďaka. Ktovie, čo ten zase vymyslel. Stavím svoj krk na to, že to nejaká sprostosť. "Fajn," povzdychol si Caige. Vzal mobil do ruky a niekomu písal smsku. "Asi už pôjdem," ukázala som na dvere za sebou. Vážne tu nemám čo robiť. "Poď ku mne na posteľ a pokecáme," potľapkal na miesto vedľa seba Caige. Prehltla som guču slín a vydala som sa k ním. Dvere sa za mnou zavreli a následne bolo počuť cvaknúť zámok. Toto pre mňa nevyzerá dobre!