Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

92.

Z pohľadu Justina

Musel som sa niekde schovať. Lenže kde? Všetky dvere na tejto chodbe sú určite zatvorené. Práve som prebehol okolo dverí, za ktorými bola zatvorená Chloe. Odrazu sa však otvorili a ona z nich vyšla. Neváhal so ani chvíľu. Síce som do nej narazil, ale o chvíľu sme už obaja v bezpečí stáli za zamknutými dverami. 

Mierne zadýchaný som sa oprel o dvere. Chrbtom som na niečo narazil. Je to strašne ostré. Pripadá mi to ako nejaká dýka alebo čo. Chrbtom mi prešla ostrá bolesť. Okamžite som odstúpil od dverí. Moje oči si len ťažko privykali na tmu, ktorá tu panuje. Chloe sa ani neozvala. Celý čas stála opretá vedľa mňa o dvere. Ju však nič neporanilo. Aspoň to na sebe nedala vedieť. 

"Dá sa odtiaľ nejako vyliezť?" opatrne som začal rozhovor, ktorý zrejme nebude príjemný pre ani jedného z nás. "Keby sa dalo, tak tu netrčím," priam zavrčala Chloe. Nevidel som, ako sa pritom tvárila, ale stavím sa, že na tvári mala zabijácky pohľad. Síce som ho na tejto tvári ešte nevidel, ale pri mojom šťastí sa to čoskoro stane.

Nachvíľu som zmĺkol, pretože ju nechcem zbytočne dráždiť. Po prvé, práve teraz by mala oddychovať a po druhé, sme medzi štyrmi stenami a ja odtiaľto nepoznám únikovú cestu. Zahryzol som si do pery. Buď si všetko vysvetlíme tu alebo si to už nevysvetlíme vôbec. Krv mi začala nepríjemne stekať dole po chrbte. Úplne som na tú ranu zabudol. 

 Rana ma začala nepríjemne štípať. Sykol som od bolesti. "Si v poriadku?" s trochou strachu v hlase sa ma opýtala. Cítil som jej pohľad na sebe. "Na niečo som narazil," bolestne som zakňučal. Nechcel som sa jej sťažovať. Som predsa mafián, musím niečo vydržať. Rana ma štípala čím ďalej tým viac. Ani rana po guľke ma takto nebolela. Zaujímalo by ma, čo ma takto dodrbalo. 

Z pohľadu Chloe

Kurva! Mohol tu naraziť na hocičo. Keď to bol ten prútik, čo určite bol, tak máme veľký prúser. Podľa povrchu to bolo celé zhrdzavené a tak sa mu tam mohla dostať nejaká infekcia. Ja som sa našťastie len poškrabala, takže to nebude až také vážne ako u neho. "Mohol to byť prútik alebo niečo také?" môj hlas naplnili obavy. Obavy o Justina. "Môže to byť ono," jeho hlas slábol. 

Nie, len to nie. "Justin," bolestivo som zvrieskla. Neodpovedal mi. "No tak, Justin, zlatíčko," jemne som ho fackala, aby sa prebral. Do očí sa mi začali drať slzy. Nepríjemne štípali moje oči. "Toto mi nesmieš urobiť. Milujem ťa, počuješ? Milujem ťa najviac na tomto svete. Na ničom inom mi nezáleží," kým som nahlas vypovedala svoje najtajomnejšie myšlienky, plakala som ako o život. Odrazu som mala zase v sebe ten pocit veľkého množstva energie. 

Postavila som sa a zohla som sa k Justinovi. Jeho tričko bolo celé mokré a lepkavé.  Celá miestnosť bola cítiť pachom krvi. Je to zlé, veľmi zlé. Musím Justina rýchlo dostať k lekárom. Postavila som Justina na nohy a oprela som jeho telo o seba. Fajn, teraz sa musím sústrediť, aby sa mi to podarilo odomknúť na pvý raz, inak si to môže odskákať Justin. 

 Natiahla som ruku, aby som chytila prútik. Mala som ju celú od krvi a k tomu sa mi triasla. A keď vravím triasla, myslím neskutočne triasla. V živote sa mi niečo také nestalo. Z celej tejto situácie sa mi chcelo plakať. Nemôžem sa vzdať. Nie teraz, keď ide o Justinov život. Zvládneš to! Podporilo ma podvedomie a to mi dodalo ešte viac energie. 

Chytila som prútik a jemne som ním otočila. Na silnejšie pohyby by som nemala silu. Našťastie to však stačilo na to, aby sa dvere odomkli. Stlačila som kľučku a potiahla ju k sebe. Ustúpila som, aby som mohla dvere poriadne otvoriť. Vyšla som s Justinom na nejakú z chodieb v nemocnici. Konečne som na svetle. Pozrela som sa na svoju ruku a bohužiaľ som mala pravdu. Tá tekutina na Justinovi bola krv. 

Z pohľadu Justina 

Vnímam každé jedno slovo, ktoré mi Chloe vraví. Priam tie slová hltám. Nemám však silu jej na to odpovedať. Chcem jej povedať, že aj ja ju milujem. Podarilo sa jej otvoriť tie dvere. Nohy mi podskočili na prahu, takže už sme na chodbe. Musíme odtiaľto zmiznúť, inak nás zabijú. Obidvoch. Ako jej to mám povedať? Veď nevládzem ani len otvoriť oči. "U.. U.." snažil som sa prehovoriť. Z môjho varovania sa však vykľul len jemný šepot, ktorý nemala šancu počuť cez svoj plač.

Chloe sa zastavila. Cítil som, ako sa jej odrazu zrýchlil tep. Do riti, čo sa stalo? "Okamžite odstúpte od Biebera a zdvihnite ruky nad hlavu," prehovoril nejaký mužský hlas. Nezdá sa mi to na policajta. Bol by viacej... drzý. Tento bol svojím spôsobom galantný ku Chloe. "Nie," povedala dostatočne chladným a rozvážnym hlasom, aby ho to prinútilo spozornieť. Takúto som ju od operácie nezažil. 

"Ale, ale. Drzá," štipľavým podtónom v hlase poznamel chlap. Nemám z toho dobrý pocit. Ona si snáď neuvedomuje, že ju chce zabiť? A spolu s ňou aj mňa? Možno teraz budem sobecký, ale musím sa zachrániť. Hurá, narcistický Bieber je späť. Moje podvedomie sršalo škodorasťou. Neviem ho ovplyvniť a teraz sa o tom ani nebudem pokúšať. Otvoril som oči a silné svetlo (oproti tme, čo som mal pred očami) mi udrelo do očí. 

Akoby sa zastavil čas. Chloe sa s tým chlapíkom o niečom bavila. Moje telo úplne vyplo a ja som nedokázal nič spraviť. Ani len klipnúť očami. Celé telo bolo strpnuté a aj keď akokoľvek veľmi chcem, nič nedokážem spraviť. Odrazu nastalo ticho. Chlap nabil zbraň, keďže Chloe pri sebe žiadnu nemala, tak možnosť, že by to spravila ona, vylučujem. Po zopár sekundách zaznel výstrel. Chloe mojím telom rýchlo pohla a popri nose mi preletela guľka, ktorá sa zastavila v stene predo mnou. 

Všetko sa zbehlo tak rýchlo. Nestihol som to ani poriadne odsledovať. Chloe ma oprela o stenu a ja som tam ležal ako bez duše. Podišla k mužovi a odrazu mal zlomený väz. Vyzeral ako nejaký debilko. Mal na sebe oblek, na hlave klobúk a tie trápne fúziky. Zadýchaná Chloe ma postavila na nohy a ťahala ma preč. Všetko sa dialo tak rýchlo a zároveň tak pomaly. Vnímal som každý detail, no nedokázal som nijako zakročiť. 

Zlatíčka, votes a komenty potešia :) :* .. prepáčte, že tak dlho nebola časť, ale vôbec mi to nešlo a nechcela som, aby to bolo príliš depresívne :)