Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

4.

Z pohľadu 3 osoby

Fredo priviezol Angelu do nemocnice. Lekár bol v rozpakoch, keď Fredo nevedel uviesť jej pravé meno. Lekári a sestričky sa okamžite zhúkli okolo Angely. Popripájali k nej rôzne hadičky. Nevedeli prísť na to, prečo odpadla. Všetky životné funkcie mala v poriadku. Fredo sedel pred Angelinou izbou a plakal. Návštevy mali povolené len rodinní príslušníci. Fredo vedel, že nikoho nemá. Dôvod však nepoznal. Justin prišiel hneď potom, čo dovolal s Fredom. Keď ho informovali, čo je s Angelou, zrútil sa. Po dvoch dňoch strávených v nemocnici ho pustili. Všetci chalani sa postupne striedali pred dverami Angelinej izby. Síce ju nepoznali, ale keď sa dozvedeli, ako Fredo a Justin reagovali, nebolo im všetko jedno.

 Z pohľadu Angely

Pomaly som otvorila oči. Posledné, čo si pamätám je tma. Obzrela som sa po izbe. Som v nemocnici. Nádhera. Ešte nech tu prídu fízli a všetko bude dokonalé. Sršal zo mňa sarkazmus. Pohľad sa mi zastavil na mladom dievčati vedľa mňa. Nemám potuchy, kto to je. Chytila mi ruku a milo sa na mňa pozrela. Začala rozprávať. „Ahoj. Prosím, nič nehovor a nechaj ma rozprávať.“ Prikývla som. „Som Jazmyn, Justinova mladšia sestra. Návštevy nemáš povolené, som tu potajme. Tvoje pravé meno nikto nevie, preto mi ho, prosím, povieš, nech to môžem napísať do záznamov. Chalani sa striedajú pred dverami. Doktori nevedia, čo sa stalo, ale si  poriadku. Fredo poriadne odvtedy nerozpráva a Justin sa psychicky zrútil, ale je v pohode. Teraz sa venuje iba svojmu biznisu.“ Veľa informácií naraz. Najprv jej však odpoviem a potom si to potriedim v hlave. „Angela Collins-Anjel smrti. Príčinu, prečo som omdlela poznám. Povedz, že som sa prebrala. Pustia ma a doma ti všetko vysvetlím.“ Nebola prekvapená z toho, čo som jej práve povedala. „Doktorom poviem, že som ťa počula rozprávať.“ Usmiala sa Jazmyn a odišla. Po chvíli prišiel doktor a v ruke držal dosky. Váhavo sa na mňa pozrel. „Angela Collins, núdzový kontakt Jazmyn Bieber, dôvod odpadnutia menšia trauma z detstva. Všetko je v poriadku. Už ma len vyšetríte a môžem ísť domov.“  Vzala som to do svojich rúk, inak by som tu trčala ďalší týždeň. Doktor nevedel, čo má povedať. Zmohol sa len na „Správne, slečna.“  Vyšetril ma a dal mi podpísať nejaké papiere. Vzala som si veľkého, priam obrovského maca, čo bol vedľa mojej posteli a spolu s Jazmyn som vyšla von z nemocnice. Ten pach nenávidím. Čerstvý vzduch mi robil dobre. Jazmyn vytiahla mobil z vrecka a niekomu zavolala. Snažila som sa z toho rozhovoru zachytiť čo najviac. „Ahoj, Jaxon. Podarilo sa. Čakáme ťa pred nemocnicou“ zašvitorila Jazmyn. „Fajn. Zatiaľ ahoj!“  típla Jaxona. Bolo mi jedno, kto to je. Jazmyn mu očividne dôverovala. Asi po desiatich minútach na nás zatrúbilo biele porshe so značkou „JAXON“. Pozrela som sa na Jazmyn a nasadli sme spolu do auta k Jaxonovi. „Ten dom vedľa Justinovho je tvoj?“ opýtal sa ma Jaxon. „Pochybuješ o tom?“ usmiala som sa na neho. „Ideme tam!“ zavelila Jazmyn a Jaxon len prikývol.

Z pohľadu Justina

Po príchode domov z biznisu sme si išli otvoriť fľašku. Hľadal som poháre na šampanské, keď som uvidel Ryana. „Nevieš.... kam ideš?“ zasekol som sa, keď som si všimol, že ma v ruke kľúče od auta. „Za Anjelíkom. S Fredom vás to nejako rýchlo prešlo. Záleží vám iba na sexe, a keď je v nemocnici, tak si na ňu ani nespomeniete.“  Hnusne sa na mňa pozrel Ryan. Mal pravdu a mňa to ničilo. „Nezabudol som. Len mi to vypadlo z hlavy. Idem s tebou.“  Bránil som sa, aj keď to bolo marné. Obaja sme vedeli, že vyhral. „Stačí, ak pôjdem ja.“ Usmial sa Ryan. Záležalo mu na nej a to ju ešte ani nespoznal. Odišiel. Ja som konečne našiel poháre. S chalanmi sme si pripili a pozerali hokej. Odkedy je Anjel smrti v nemocnici, nemáme na nič náladu. Bol už večer a odkedy nechodíme do baru, chodíme spať skoro. Išiel som hore schodmi, keď mi zazvonil mobil. Ryan. „Prebrala sa?“  s nádejou som sa opýtal. „Nie...vlastne hej, ale už ju prepustili. Je doma?“ okamžite som vybehol vonku. Prešiel som okolo jej domu, ale nikde sa nesvietilo. „Nevyzerá to tak.“  Skúsil som zazvoniť. Nikto neotváral. „Poobzeraj sa po okolí. Poviem to chlapom a prídeme za tebou.“Oznámil som mu a típol to. „Riley, Clark, Fredo, Chat a ostatní. Okamžite poďte dole!“ zvrieskol som. Nechcelo sa mi ich menovať všetkých. Bývalo tu s nami ďalších päť chlapov. Pomaly sa schádzali do obývačky. Sadol som si na gauč a čakal, kým nebudeme všetci. Nervózne som si začal pukať kostičky na rukách. Posledný prišiel Chaz. Spustil som. „Anjel smrti .. ona“ nevedel som nájsť tie správne slová. Videl som, ako všetci spozorneli. „Umrela?“  opýtal sa Riley bez toho, aby sa na mňa pozrel. „Nie.“ Po tejto odpovedi si všetci vydýchli. „Dnes ju prepustili z nemocnice.“ „Tak to je skvelé. Prečo si nám to nepovedal skôr? Ideme ju privítať. A kde je Ryan?“  optimisticky spustil Clark. Už sa chcel ísť hore prezliecť, keď som ho zastavil. „Veď práve. Sadni si nazad.“Ukľudnil som ho. “No tak už to vyklop, brácho. Pôjdeme za ňou a Ryan za nami príde.“ Naliehal Chaz. „Chalani! Nie je doma. Ryan ju už hľadá a mi mu ideme pomôcť!“  skoro som šepkal.

 Ja viem... koniec je taký oničom... ale budem sa snažiť... pracujem na ďalšej časti, tak sa mi tam možno podarí zapliecť nejaké vzrúšo  :)