Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

3.

Z pohľadu Justina

Zazvonil mi mobil. Pozrel som sa na displeja bolo tam Fredo. Dvihol som to. Len mi oznámil, že ide s Anjelom smrti na večeru a típol ma. Hnev mi prúdil žilami. „Chalani! Ide sa do baru!“ zavelil som. Dole sa zbehli Ryan, Chaz, Riley a Clark. „Čo ti nejaká čupka nedala?“ smial sa Chaz. Chytil som ho za tričko a trepol s ním o stenu. „Aj keby, teba to nemá čo trápiť!“ spadol dole a ja som sa otočil. „Ryan, ber kľúče. Ide sa chľastať.“ Len prikývol. O pár minút sme boli v bare. Sadol som si k pultu a hneď som si od barmanky vypýtal 5 pohárov so škótskou. Dostal som chuť sa opiť. Ani neviem prečo. Freda sa na mňa vysral kvôli nejakej čupke?  To nie je možné! Aspoň som vyhral tú stávku. Jazmyn a Jaxon si s Fredom veľmi dobre rozumejú a to isté aj s ostatnými chalanmi. Alkohol som už mal v krvi, ale neovládol ma. Motali sa okola mňa všelijaké štetky, ale nemal som na nich náladu. Dal som si ďalšiu škótsku whiskey a predieral som sa cez parket. Ani neviem, čo som hľadal. Sadol som si na gauč, čo tam bol v rohu s fľašou whiskey v ruke. Pomaly si ku mne začali sadať babenky. Boli to fakt kusy. Keď sme spoločne vyprázdnili fľašu, položili sme ju na stôl a zatočili ňou. Bola to riadna nuda. Odrazu som zašul známy hlas. Clark s nejakou štetkou. Pravdepodobne ju už pretiahol, pretože bola celá happy. „Môžeme sa pridať?“ opýtal sa Clark a strčil jazyk do krku tej jeho blondskej. Nijako zvlášť jej to nevadilo. „Jasné!“ povedala červenovláska vedľa mňa. Pritlačila sa ku mne a začala ma bozkávať. Chvíľu sme sa bozkávali a potom sme sa začali venovať hre. Červenovláska sa bozkávala s blondínou (Nie Clarkovou, ale mojou). Trvalo to asi desať minút. Ten pohľad bol na nezaplatenie. Bola v tom vášeň. Kľudne by si to aj rozdali. Ja som musel zaspievať. Po tom, čo som už stihol vypiť, som s tým problém nemal.

Z pohľadu Angely

Prezliekla som sa a Fredo ma vzal na večeru. Mali sme v pláne ísť do reštiky, ale skončili sme v Mekáči. Dala som si dvojitý cheeseburger, veľkú porciu hranoliek a kolu. Fredo si dal to isté. Keď si uvedomil, čo všetko mám v pláne zjesť, len otvoril ústa. Zaklapla som mu sánku a zašala som sa smiať. Sadli sme si k voľnému stolu a rozprávali sme sa. „Dostala som skvelý nápad. Len ma prosím nezabij!“ žmurkla som na neho. „Verím ti.“ Išiel sa napiť, keď som do neho hodila hranolku. Bol zmútený, tak som hodila ďalšiu a ďalšiu. To už neváhal a začal hádzať aj on. Otvorila som ústa, že mu niečo poviem, ale vtom mi hranolka pristala v ústach. Začala som sa dusiť. Fredo ku mne vystrašene pribehol a začal ma klepať po chrbte. Hranolka zo mňa po chvíli vypadla. Fredo ma začal objímať, keď k nám prišla ochranka. Vlastne, jeden ochrankár. „Prosím, opustite areál. Robíte tu neporiadok.“ Oznámil nám ochrankár. Fredo sa išiel stiahnuť. Asi nechcel mať zbytočné problémy. „Ale čo. Nehovor! Veď som tu skoro vypustila dušu a vy ste s tým nič nespravili.“ Vyprskla som. Fredo to možno nechal tak, aby sa o neho nezaujímala polícia, ale ja nie. „Ospravedlňujem sa vám v mene spoločnosti, ale musím to tu opustiť.“ Ochrankár si zachoval vážnu tvár. Päsťou som mu dala do nosa. Niečo v ňom zachrapčalo, takže ho mal očividne zlomený. „Hovno vám to je, a nie ľúto. Som Anjel smrti tak si nedovoľuj!“ otočila som sa a s Fredom sme odišli. Už som len počula ako ochrankár vraví, že nezavolá policajtov. Rozumný chlap. Keď sme vyšli  von, Fredo spustil. „Ani nevieš, ako veľmi som sa zľakol. Veď si tam mohla umrieť! Takú primitívnu smrť by si určite nechcela. Bolo by to pod tvoju úroveň.“ Objal ma Fredo. „Možno som skoro zomrela, ale vždy mám hlad.“ Pozrela som sa na neho psími očami. „Nie si náhodou tehotná? Zješ toho veľmi veľa.“ Srandoval Fredo. „Haha veľmi smiešne. Ale ja som štyri roky jedla tie sračky, čo varili v base.“ Tvárila som sa vážne. „Veď si si vyjednala podmienky.“ „Podmienky hej, ale osobného kuchára nie.“ Už sme sa smiali obaja. „Objednajme si pizzu“ žobrala som. „Poďme domov. Chalani sa s tebou určite radi zoznámia a spoločne sa najeme. Čo ty na to?“ usmial sa Fredo. „Fajn, ale objednaj už teraz, nech nečakáme. Chcem veľkú šunkovú s extra kukuricou.“ Rozkázala som si. Fredo objednal pizzu a išli sme do auta. Zrazu sa mi zahmlilo pred očami a ja som nedokázala udržať rovnováhu. Spadla som a obklopila ma tma.

Z pohľadu Justina

Pri gauči už boli všetci chalani. Síce nám tam bolo fajn, ale v klube už mali záverečnú. Musíme si nájsť nejaké iné miesto. Riley, ktorý nič  nepil (strašne sa mu čudujem), vzal kľúče od môjho auta. V mojom aute sme išli Riley, jeho baba, ja, červenovláska a blondská. Sedel som vzadu a tie dve vedľa mňa. Jedna sa so mnou bozkávala a druhá sa hrala s Jerrym. Prešli sme všetky kluby v meste. Už svitalo, ale my sme sa ešte chceli zabávať. Chalani jazdili taxíkom. Vôbec im to nevadilo. „Hej, vy vzadu.“ Okríkol nás Riley. „Nechajte si niečo aj na domov!“ zasmial sa. Asi by bol dostal záchvat smiechu, ak by mu jeho baba nestrčila jazyk do úst. Zasmial som sa pre zmenu ja. Vytiahol som si mobil z vrecka. Po namáhavom hľadaní som našiel Clarkovo číslo. „Haló? Clark, tu Justin.Oh baby počkaj chvíľku.“ Červenovláska my chytila Jerryho a prešla mi po ňom nechtami. Vytiahol som ju hore a pobozkal som ju. Bolo mi jedno, že Clark je na telefóne. „Hm... zábava pokračuje u nás doma“ zasmial som sa a típol to. Clark plácal ešte väčšie nezmysly ako ja. Zastavili sme pred domom. Všade bola tma. Žeby si to Fredo s ňou rozdával po tme? Aj vedľa v dome bola tma. Otvoril som dvere. „Fredo. Fréééééééééééééééééédo kde si? BU!“ vyšiel som spoza rohu. Nikto tam však nebol. „Sakra. Kde v prdeli si?“ chodil som po celom dome.Riadne to so mnou motalo. Bol som na prvom poschodí, keď za mnou prišla červenovláska. Začala sa mi otierať zadkom o rozkrok. Zavolal som na blondínu a išli sme spolu do najbližšej izby. Tam už bol Chaz a „mal rozrobenú prácu“. Nám to bolo jedno. Pridali sme sa k nim. Jeho baba mala najprv námietky, ale potom sa uvoľnila. Po tomto skupinovom zážitku som sa doplazil do svojej izby. Nikde som nevidel Freda. Ani náznak po ňom. Čo ak mu niekto niečo spravil? Do riti. Po celom dome som hľadal mobil. Našiel som ho v chladničke. Počkal som, kým sa trochu nedal dokopy. Ja som si vzal prášok a zapil ho vodou. Po chvíli mi už bolo lepšie. Vzal som mobil a vytočil Freda. Raz, druhý, tretí. Napísal som mu smsku, nech mi dvihne. Zavolal som ešte raz a dvihol to. „Kde si?“ „Anjel smrti je v nemocnici.“ Okamžite som vytriezvel.

Ospravedlňujem sa, že tak neskoro, ale vôbec mi to nechcelo načítať... :(