Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

116.

2komenty, inak s touto story končím. Chcem vedieť, či tu chcete viac akcie, hádok, adrenalínu, vecí ohľadom gangu, viacej rôznych pohľadov, romantiku, sex alebo čo vlastne :) 

Z pohľadu Justina  

"Chloe, čo sa stalo?" čo najrýchlejšie som k nej pribehol. "Konečne ste sa prestali mlátiť!" nahlas si vzdychla, keď ma uvidela. Dosť ma vyviedlo z miery, že to celé niečo len predstierala. "Si fakt vtipná, vieš o tom? Som zvedavý, kto ti príde na pomoc, keď sa ti fakt niečo stane," sucho som skonštatoval a celý nasratý som sa pobral do auta, od ktorého nemá nikto kľúče! "Kam si myslíš, že ideš Bieber?" arogantne sa ozval ten debil, s ktorým som sa pred chvíľou mlátil. Z pery mi ešte stále tiekla krv. "Do auta, nevidíš?" prekrútil som očami, ktoré mi od hnevu stmavli. 

Sadol som si na miesto spolujazdca a hlasno som za sebou trepol dverami. K autám mám rešpekt a snažím sa ich neničiť, ale zúfalé činy si žiadajú zúfalé situácie. Sedadlo som si nastavil tak, aby pasovalo mne a nie Chloe. Predsa len nie som nejaká ženská, ale chlap! Chlapík, ktorý auto šoféroval, si sadol vedľa mňa. "Máš kľúče?" opýtal som sa ho ešte stále očividne nasraný. "Mám šoférovať, nie hľadať kľúče, keď ich nejaká pošahaná ženská vyhodí do vzduchu," prevrátil očami. Ten chlap sa mi páči. Páči ako páči, nie páči ako páči. Veď chápete, či? 

"Nemáš karty alebo niečo? Nechce sa mi tu sedieť len tak nasucho," to čakanie na to, kým nájdu ma vážne nebaví. Koho by len tak bavilo sedieť na zadku a oddychovať? Oddych nie je nič pre mňa, v podstate. Nohy som si vyložil na palubnú dosku. "Nemám vytiahnuť aj pokrový set?" mierne podráždene sa ozval chlapík. Super, teraz sa všetci začnite nasierať. Nasratý tu môžem byť akurát tak ja. Otvoril som okno a vystrčil z neho hlavu. "Máte kľúče?" pohľadom som si premeral všetkých chlapov, ktorí tam boli a Chloe, samozrejme. "Vyzeráme na to, že ich máme?" zakričala mi Chloe. 

"Neviem ako vyzeráš keď si spokojná. Teda viem, ale no..," túto tému by sme mohli kľudne ďalej rozoberať, ale povedzme si úprimne. Kto by chcel rozčúlenú ženskú, ktorá je ako fúria v aute? Nikto. A ja teda určite nie som výnimka - aspoň v tomto prípade. Nechápem, prečo sú ženy na túto tému také citlivé. Sex je prirodzená potreba. Buď si to spravíš sám alebo si na to niekoho nájdeš. Mala by by rada, že sa chlapi dozvedeli, že na to nie je sama, ale má niekoho. Tak či onak som ju vzdychať moje meno už dlho nepočul. Týždeň minimálne. 

Vtiahol som hlavu späť do auta a zamkol okno. Na sebe som cítil šoférov pohľad. "Čo je?!" vyštekol som na neho. Neznášam, keď na mňa niekto čumí. Nech sa ozve, keď niečo chce a keď nie, tak nech nečumí! Som nejaký výstavný kúsok, staroveký exemplár alebo čo? Viem, že som pekný a keď si ma obzerajú baby, tak mi to nevadí. Veď ktorému zdravému chlapovi by to vadilo? Ale pokiaľ na mňa niekto čumí, tak mám sto chutí prísť a rozkopať tomu dotyčnému držku. Chlapík pokrčil plecami, ako by sa nechumelilo. Toto ma vytáča asi najviac.

Z pohľadu Chloe 

"Ťuk ťuk," zaklopala som Justinovi na okno. Myšlienkami bol niekde úplne vedľa. Zaklopkala som ešte raz, tentoraz trochu silnejšie. Zľakol sa až ním myklo. To klopkanie nebolo zase až také silné. Myšlienkami musel byť niekde inde ako na tomto mieste. Justin stiahol okienko a ja som nahodila hollywoodsky úsmev. "Aha, čo mám," zamávala som mu kľúčikmi pred očami. "Nemusíš mi ďakovať," dodala som, keď z neho nevyletela ani hláska. "Vďaka," rýchlo zamrmlal a vzal mi kľúče z rúk. Hodil ich šoférovi. "Ideme!" chladným hlasom zavelil. "Ehm," odkašľala som si a Justinov pohľad padol na mňa. "Čo je?" ukázala som na miesto, kde sedí. "A?" 

A? To si zo mňa robí srandu. Hlavne zachovaj pokoj. Veď sa nič také hrozné nestalo. Možno si tam sadol, aby si mohol pokecať s tým chlapom. Alebo mi to jednoducho urobil naschvál, ako je to u neho dosť časté. "V predu sedím ja," urazene som sa zaškerila. "To si vybav s ním," ukázal na nič netušiaceho šoféra. "Chlapče, šoférujem," usmiala som sa. Obišla som auto a otvorila dvere. Šofér mal ešte stále zapnutý pás. "Povedala som, že šoférujem, tak mi láskavo uvoľni miesto," falošne som sa na neho usmiala. 

"Od šoférovania som tu ja," oponoval mi. "Povedala som, že šoférujem. Viackrát to opakovať nebudem," prečo mi toto ľudia robia? Prečo mi len protirečia? To nevedia, čo som zač alebo chcú len odskúšať, či im vážne ublížim alebo nie? "Dostal som príkaz odviezť vás až priamo k domu môjho šéfa," snažil sa mi vysvetliť situáciu. "Nie som sprostá," prekrútila som očami, "ale pokiaľ viem, a viem to určite správne, tak si dostal príkaz robiť mi po vôli. Tak zdvihni svoj zadok a sprav mi miesto!" zvýšila som hlas ani neviem kedy. Slovom to zo mňa vyletelo. "Ale," zase chcel niečo povedať. Skočila som mu do reči. 

"Žiadne ale tu kurva neexistuje!" Znenazdajky zo mňa vyletel strašne hlasný vresk. To sa budem musieť ovládať, lebo je to brútalne. Nahla som sa ponad chlapíka, odopla mu pás a za ruku vytiahla von z auta, kde sa vytackal na zem. "Nasadať!" zavelila som - zvrieskla. Chlapom sa to možno nepáčilo, ale to mi môže byť jedno. Keď sa im niečo nepáči, tak sa nemali čo púšťať do tejto práce. Si myslia, že to je ľahké ako čistiť zemiaky alebo čo? Keď si už posadali, tak sa všetci zapli. Asi si spomenuli na moju radu a Justinovo potvrdenie mojich slov. 

"Môžme vyraziť?" pozrela som sa na Justina, keď som obrátila kľúče v zapaľovaní. Prikývol. "Justin, ak máš byť takýto celú cestu, tak radšej hneď vystúp," vyzerá akoby mu uleteli muchy. Doslovne. Neviem, čo mu je a je mi vážne ľúto, že mi nič nepovie. Nepovedal mi ani to o Caige'ovi. Jasné, ani ja som mu veľa vecí nepovedala, ale to podstatné o mne vie. Seriózne mi to mohol povedať. Hnevala som sa na neho pred necelými desiatimi minútami, ale nechcem, aby si nejako ublížil alebo aby to spravil niekto iný. Keby niečo, tak sa o seba postará sám, tým som si istá. Milujem ho a preto nechcem, aby sa mu niečo stalo.