Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

117.

2komenty poprosím :) V ďalšej časti bude romantika :) 
Z pohľadu Chloe 

Justin sa tváril, akoby rozmýšľal. Určite nad niečim rozmýšľa, tým som si na 100 percent istá. Len neviem, či je to nad tým, čo som mu predchvíľou povedala alebo je myšlienkami niekde vo svojom svete. Ruku som položila na jeho stehno. Chcela som ho tým upokojiť, no dosiahla som skôr pravý opak môjho úmyslu. Hneď ako sa moja ruka dotkla jeho stehna, Justinom cuklo. A poriadne. "Kľud," upokojujúco som sa na neho usmiala. Justinom to však ani nehlo a tak z neho vyletela len nejaká pošahaná grimasa. Začala som sa z neho smiať, pretože to inak snáď ani nejde. 

"Som vtipný?" spravil ďalšiu grimasu. "Ani si nevieš predstaviť ako," trochu som ukľudnila svoj smiech. Ani neviem ako a prečo som sa naklonila k nemu a vlepila mu pusu. Po chvíľke som sa od neho odtiahla s úsmevom na tvári. Kútikom oka som sa pozrela na Justina a ten sa na moje veľké prekvapenie tiež usmieval. Ehm, dúfam, že ho tu nechceš aj pretiahnuť. Neuvedomuješ si to, ale vzadu sú chlapi. No do šľaka! Červeň mi mierne stúpla do tváre. Jemne som potriasla hlavou, aby som sa jej zbavila, čo sa mi aj podarilo. Skoro úplne úspešne. Justin si to však všimol a na tvári sa mu objavil šibalský úsmev. 

Welcome back old Justin Bieber! "Chalani, zapneme nejakú hudbu alebo tu má byť ticho?" veselo som zašvitorila. Ako veľmi mi dokáže jedna pusa zlepšiť náladu to si ani neviete predstaviť. Dokáže to s človekom spraviť divy. A hlavne, ak osoba, ktorej pusu dáte alebo ju od nej dostane je Justin. Keď je v nálade, lebo ak nie, tak je to na hovno. "Hlavne už vyrazme," zamrmlal chlap, ktorý robil šoféra. Pri tom všetkom som aj zabudla, že by som mala šoférovať. "Nedudri toľko. Slušnosť káže opýtať sa," zdvihol som ruky na znak toho, že sa vzdávam. 

 Pozrela som sa do späťáka a hneď na to som vyrazila a poriadne rýchlo. Ešte tým chlapom vzadu ukážem, čo je to skutočná rýchlosť. Nech si nemyslia, že im to len tak rýchlo prejde. Robiť si zo mňa srandu. Pfff. To nemôže nikto. Okrem Justina. Hej, fajn. Priznávam. Okrem neho. Ale jeho uštipačné poznámky sú aj k veci. Tí chlapi sú mimo. Pravdupovediac, aj Justin je mimo. Nie, nie je! A ticho. Končím túto debatu. Musím sa sústrediť na šoférovanie. "Šéfe, zapnem rádio?" veselo sa ozval Justin. "Ničoho sa nechytaj, zasran," zvrieskol po ňom chlap.

"Si myslíš, že keď máš vek na to, aby si mi mohol byť otcom, tak môžeš po mne hulákať idiot?" s hlasom nad vecou sa bránil Justin. Možná vyzerá, že je nad vecou, ale táto poznámka sa musela dotknúť jeho ega. Nie je zvyknutý na urážky. Aj keď Justina milujem, musím uznať, že je to sranda. "Nerada sa vám do toho miešam chalani, ale nie je pravidlo, že vodič vyberá hudbu?" pamätám si, že ešte ako dieťatu mi otec stále hustil do hlavy blbosti o tom, že v aute je pánom on, pretože šoféruje a to sa týkalo aj výberu hudby! 

 Z pohľadu Justina

"Vážne? Nikdy som nič také nepočul," natiahol som sa a zapol rádio. "Justin, to snáď nemyslílš vážne," podráždene zareagovala Chloe. "Vôbec netuším, na čo narážaš," bohužiaľ a našťastie, toto je fakt. "Whitney Houston a jej zamilované dristy?" "Veď som ani nevedel, že tú pesničku naspievala ona," je mi jedno, čo hraje. Hlavne, aby niečo hralo. Nemám rád, keď je v aute ticho. V takomto aute ticho. Je vcelku dobré, ale na moje stále nemá. V mojom môžem počúvať zvuk motora, zatiaľ čo v tomto musím počúvať rádio. Stavím sa, že tu nemajú žiadne CD-čka s hudbou. 

"V hudbe sa vyznáš," zahryzla si do pery, "tak do mňa nehusti, že Whitney Houston nepoznáš." Ja že sa v hudbe vyznám? Nedá mi to nesmiať sa. "Si vtipná." "Vy dvaja sa skvelé zabávate, ale my musíme makať. Nemohli by sme už ísť konečne?!" chlapom asi dochádza trpezlivosť z toho ako sa tu vkuse s Chloe rehotáme. Je pravda, že spomalila a ide zase normálnou rýchlosťou. "Chloe, zlato, poďme. Som už riadne nadržaný," neklamem. Teda trochu hej. Keď si ju predstavím nahú a ako vzdychá moje meno, tak aaa. Ale teraz sme v aute s ďalšími tromi chlapmi vzadu, takže šanca, že ma pretiahne tu v aute je minimálna.