Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

98.

Z pohľadu Justina

"To je tu rodinné stretko alebo čo?"  prevrátila očami Chloe. Všetci sme pomerne dosť mimo témy tohto rozhovoru. Chloe vyzerá byť podráždená, šéfka, ako ju chalani volajú, provokuje Chloe a očividne sa jej to aj darí. Chalani len zízajú. Šéfka tu je už asi niečo cez 2 hodiny, ale zatiaľ nám nepovedala ani len slovo. Len chodila po dome, stále niekomu vyvolávala a vrieskala, kde trčí. Pripadá mi akoby bola posadnutá kontrolou nad ľuďmi alebo čo. Je proste čudná. 

"Z toho čo viem, tak jediná rodina sme tu my dve," trochu sa zháčila nad poznámkou Chloe šéfka. Chloe nahodila ešte viacej chladný výraz ako mala doteraz. Ten výraz používala, keď zabíjala. Napríklad toho chlapíka, čo si na ňom smažila marshmallow. Alebo ešte keď sme sa hádali. Asi že ťa vtedy chcela zabiť. Sarkazmus z môjho podvedomia priam sršal. "O tom nič neviem," otočila sa na päte a zmizla niekde v dome. 

"Mohla by si nám to konečne vysvetliť," vyletelo zo mňa skôr, ako som si to stihol premyslieť. Do riti, Bieber! Asi som to mierne posral. Ale len asi, čo mi dáva nádej, že sa nenaserie a všetko bude v pohode. Ja tu budem ďalej bývať a nič nerobiť, ako nejaký pánko a oni budú makať ako mulice pre tú princeznú. Tá predstava je príjemná. 

"Nemám ti čo vysvetľovať, tak sklapni," zasyčala a odišla. Asi šla za Chloe alebo kto vie kam. V tomto dome sa človek ľahko stratí. Je mi úplne jedno kam šla. Pre mňa- za mňa by mohla ísť trhať fialky dynamitom a potom ich voňať odspodku. Ja s tým problém nemám. Pokiaľ by so sebou nestiahla aj tvoju riť, že? Nad touto poznámkou som pretočil očami.

Postavil som sa z gauča a zaliezol som do izby, v ktorej som sa prebudil. Dozvedel som sa, že táto izba je moja. Zaujímavá informácia, keďže podľa všetkého v tomto dome nemám čo robiť a som tu nevítaným hosťom. O tej smske som sa dozvedel veľké hovno, keďže Fredo sa hral na tvrdohlavého a moje pokusy o vytiahnutie to z neho boli účinné asi ako hádzanie hrachu o stenu. Ľahol som si na posteľ a čumel som do stropu. 

Z pohľadu Chloe  

Nemám náladu, silu a ani chuť dívať sa na tie jej modré oči a hnedé vlasy. Stratila som sa v chodbách domu. Je veľký, priestranný, ale zároveň temný. Akoby ukrýval nejaké tajomstvo, ktoré nechce za žiadnu cenu nikomu prezradiť. Aspoň zatiaľ nie. Snáď sa to časom dozviem. Alebo niekto iný. Hocikto. Je to taký pocit zúfalstva, že neviem, prečo tu som, čo tu vlastne robím a ešte k tomu aj ten dom. Akoby tu všetko žilo, ale zároveň je to také vymreté a zastrašujúce. 

Nevyzutá, aby som Rosalie spravila naschvál, som sa v podstate skryla v jednej z izieb tohto domu. Vyzerala pravdepodobne rovnako, ako všetky ostatné. Biela podlaha, čierna posteľ so (samozrejme) čiernymi obliečkami a červenými stenami. Skrine boli čierne. Rada by som zasvinila tú bielu podlahu, aby Rosalie nadávala, ale bohužiaľ, mám čisté topánky. Rukou som prešla po saténových obliečkach a potom som si ľahla na posteľ a pozerala som do stropu. 

Na chodbe bolo počuť vŕzganie podlahy. Zvláštne. Dom vyzerá, akoby nedávno prebehol rekonštrukciou. Dvere sa mierne pootvorili. Krv v žilách mi stuhla. Neviem, čo môžem v tomto dome od ľudí čakať a to je na tom to najhoršie. Jasné, s chalanmi sa poznám a rozumieme si. Lenže oni sa pridali k Rosalie a to bola snáď najhoršia voľba, akú mohli vykonať. Dobrovoľne, či nie, je to obrovský chyba. Síce neviem, aká teraz je, ale pochybujem, že sa zmenila.  

Keď sa vo dverách zjavila hlava Rosalie, uľavilo sa mi. V zápätí som si uvedomila, že to zase až taká výhra nie. To sa tam radšej mohol zjaviť Slenderman alebo nejaká obluda. Vlastne, obluda sa tam v podstate aj zjavila. Pri tej myšlienke som sa zaškerila. Som proste úžasná, čo sa týka takýchto predstáv. Ale teraz sa, bohužiaľ, musím vrátiť naspäť do reality, ktorá nie je ani z ďaleka ružová ako v rozprávkach. 

"Kde si zmizla? Hľadala som ťa!" vyčítala mi Rosalie. "Veď som tu, tak čo hneď robíš paniku?" neznášam, keď sa chová, akoby bola moja matka. Nie je ňou a ani mi ju nikdy nemusela nahradiť tak o čo sa snaží? Oskara za najlepšiu herečku nezíska. Na to jej príliš cuká v oku, keď má nervy. A ako herečka by mala vedieť ovládať všetky svaly vo svojom tele. "Prestaň, jasné?!" zdvihla ukazovák, ako v nejakom filme a odrazu jej začalo cukať v oku. Neubránila som sa smiechu. 

Z pohľadu Rosalie

Angie sa začala nehorázne smiať. "Angela Collins okamžite sa spamätaj!" varovne som sa na ňu pozrela. Tá ma nemá ani v päte. Skvelé. Keď si uvedomila, ako som ju nazvala, zvážnela. "Ja nie som Angela Collins," prižmúrila oči, ako keď predátor sleduje svoju korisť. "Si. Vždy si bola a vždy aj budeš," nech je v tele aj Baracka Obamu, vždy to bude moja malá sestrička a vždy sa bude volať Angela. Nech si vraví, čo chce.  

 "Keď ti vravím, že nie som, tak kurva nie som!" zvrieskla na mňa no pritom to vyznelo chladne, akoby pri tom nič necítila. "Nenadávaj mi tu. Je to môj dom," neovládla som sa a strelila som jej facku. Si myslí, že keď je dospelá, tak sa bude správať nezodpovedne, bude chľastať, huliť, celé noci tancovať, fajčiť a správať sa ako štetka a popritom ako dobrovoľné hobby si bude zabíjať ľudí? Som jej staršia sestra a som za ňu zodpovedná. Nech sa deje čokoľvek. 

Chytila si líco, na ktorom mala červený odtlačok mojej ruky. "Už NIKDY na mňa nezdvihneš ruku, inak prisahám Bohu, že ti tú ruku odseknem," zavrčala a ešte stále si ruku pridržiavala na líci. Človek by predpokladal, že v takejto situácií už budeme po sebe vrieskať ako zmyslov zbavené. Že vyzeráme kľudné? Tak to len vyzeráme. V nej to vrie a ja na tom niesom o nič lepšie. "Zopakuj to," vyzvala som ju. Má poslednú šancu opraviť to, čo práve vyslovila. 

"Vravím ti, že keď sa ma ešte raz dotkneš hocijakou časťou tvojho zkurveného tela tak ti ju odseknem," ruky už mala zložené na prsiach a tvárila sa, že má všetko na saláme. Tak to akurát. Ona je ukážkový cholerik. "Si len nevďačná suka, vieš to?" nechávam ju bývať u seba doma a ona sa mi ide vyhrážať, vrieskať po mne a nadávať mi! Áno, dotklo sa ma to. Veď koho by nie?! 

Ani neviem kedy sa stihla postaviť a už stála oproti mne a facku mi vrátila. Chytila som ju najprv za ruku, ale vyšmykla sa mi. Chytila som ju za vlasy a začali sme sa mlátiť. Z pohľadu niekoho iného by to vyzeralo vtipne, ale my sme sa bili tak, ako keď sme boli malé. Pre každú z nás to je nesmierne vážne. Nemôžem ju normálne zmlátiť, pretože chúďa malá Angie bola v nemocnici.

Ležím na posteli a Angie mi sedí na bruchu. Nohy mám skrčené a snažím sa kryť si tvár, po ktorej asi najskôr pôjde. Odrazu vyhrabala nejakú šnúrku a zviazala mi ruky. Do riti! Zliezla zo mňa. "Teraz ti to vrátim," hnusne sa na mňa pozrela. Môžem kopať nohami, ale efekt to momentálne nebude mať. Malíčkom sa priblížila k mojej tvári a nechtom sa mi do nej zaryla. Tiahla sa cez koreň nosa až pod oko. Bolí to, strašne to bolí. Slzy mi stekajú dole po líci a miešajú sa s krvou. Odrazu sa otvorili dvere. Obidve sme stuhli a pozreli sme sa, kto tam je. Ako na potvoru tam stál Bieber.