Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

112.

September- Because I love you :) 

Z pohľadu Justina 

"Je mi to ľúto.." začala blondínka. Nie, dofrasa nie! "Čo sa stalo?" dúfam, že nie to na čo práve myslím. Ticho. Žiadna odpoveď. "Do frasa, neser ma! Chcem len vedieť, čo sa stalo. Chcem toho až tak veľa?!" hnev v hlase sa mi počuteľne a aj viditeľne miešal so zúfalosťou. "Nevydrží dlho. Má maximálne týždeň a potom podliahne na následky zranení. Keby... Keby ste s ním išli do nemocnice, mohol dostať lepšiu starostlivosť. Bola by väčšia pravdepodobnosť, že sa dožije budúceho týždňa. Ale takto? Som síce lekárka pre ľudí ako ste vy, ale to ešte neznamená, že dokážem robiť zázraky," hovorila pokojne, no zároveň rozhodne. 

Niečo ma nútilo mať k nej rešpekt. A nie len tak hocijaký, ale vcelku veľký, čo je u mňa viac než len nezvyk. Takéto veci nerobím. Nerešpektujem nikoho. Veď som to doteraz ani robiť nemusel. A zrazu sa mi do biznisu miešajú ženské a myslia si, že ma môžu riadiť a ovplyvňovať moje konanie. No to určite! Ale pri  nej je to iné. Dopriala Jasonovi ďalší týždeň, ktorý budem môcť stráviť s ním. Aspoň dúfam. Navyše určite každodenne zachráňuje množstvo životov. Aj keď to robí pre mafiánov a ľudí, ktorí si to nezaslúžia, ale predsa. 

 "Ďakujem," sklonil som hlavu, aby som sa jej nemusel pozerať do očí. Je mi Jasona ľúto. Mám silný pocit, že to, čo sa mu stalo ma niečo do činenia so mnou. Neviem prečo. Jednoducho sa ma zmocnila zlá predtucha hneď ako sa ukázal vo dverách. Nemôžem sa toho pocitu zbaviť. "Neverím. Ty si mi poďakoval," začala si zo mňa robiť srandu doktorka. "Čo som ti spravil?" hnusne som na ňu vyštekol. "Najprv si ma chcel dostať do postele a teraz sa tu zrazu hraješ na pokorného? No tak Bieber, čakala som od teba niečo viac," zasmiala sa. 

"Sorry, babe. Ale asi si nebola v posteli dostatočne dobrá, keďže si na teba nepamätám," takúto hru môžme hrať dvaja. A všetci vieme, že v tomto som jednoznačne lepší ako hocikto iný na tomto svete. Nepočítajúc Chloe, že? Nejako si na ňu zabudol. Podrýplo do mňa sebavedomie a ja som si uvedomil, že Chloe nás celý čas počúva. Nie žeby mi to vadilo, ale o všetkom, čo som povyvádzal vedieť nemusí. Lenže ona to už vie. Hnusne sa zasmialo moje podvedomie. Jasné, zabudol som. Kým som sa spamätal, ak som dostal riadnu šupu po hlave. Pozrel som sa odkoho a na moje prekvapenie som to schytal lekárskym kufríkom plným náčinia od prsnatej blondíny. 

 "Hraješ sa na hustú?" zasmial som aj napriek tomu, že ma hlava riadne bolela. Nie je to žiadna sranda dostať po lebeni. "Nespala som s tebou imbecil," zložila si ruky na prsiach, "ale to som pravdepodobne jediná, že?" nadvihla jedno obočie, keď sa na mňa pozrela. To by ma zaujímalo ako to všetci robia. Ja to spraviť neviem. Síce by som chcel, ale to len preto, že to neviem. Keby som to vedel, tak to nechcem vedieť, lebo by som si myslel, že je to sprostosť a bezužitočná vlastnosť. 

Položila svoju ruku na ruku Chloe. "Nie sme kamošky, ale ľutujem ťa, že žiješ s takým debilom," vyzeralo to na nejaký dojemný príhovor, ale asi z toho nič nebude. To by sa dalo využiť. Fajn, beriem späť. Zdrhla mi myšlienka a po ďalšie, aj keď som ju už zase našiel, tak sa vôbec nehodí. Super. Mal som dávať väčší pozor, keď všetci do mňa hučali tie príslovia a porekadlá. Možno by teraz zo mňa niečo inteligentné vyletelo. Alebo aj nie. Fakt bohovsky vtipné. 

"Nie žeby som ťa vyhadzoval, ale keď si už skončila, tak choď a zavri dvere - zvonku," milo som sa na ňu usmial. Aj keď bolo vidieť, že je to celé falošné, vôbec mi to nevadí. Pretočila očami a vypadla. Keď odišla a poriadne hlasno za sebou buchla dverami, pozrel som sa na Clarka. "Ty si ju volal?" zamračil som sa. "Chcel som tu Yasmine a nie nejakú ceckatú blondskú. Yasmine aspoň ako tak dôverujem a hentej ani meno neviem. Keď nás bonzne tak čo spravíme? Rozmýšľaš niekedy vôbec ešte skôr, než niečo vykonáš? Alebo to sú následky tvojej nehody imbecil?!" vrieskal som po ňom ako zmyslov zbavený. Je mi jedno, či Jason a Chloe spia alebo čo robia.