Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

88.

Z pohľadu Chloe

"Načo to chceš vedieť? Aj tak pre teba nič neznamenala. Bola nikto. Ďalšia z tvojich sexualných hračok. Akurát, že s ňou ti to vydržalo dlhšie ako s ostatnými," Otočila som hlavu, aby ma nemohol kŕmiť. Mysí si, že sem naletí a všetko bude hneď v poriadku? To ani náhodou. "Nebola si pre mňa nikto. Bola si pre mňa najdôležitejšia osoba na svete," Justin položil vidličku na tanier. Očividne sa nenajem. 

VIem, že teraz by som mala rozmýšľať nad inými vecami, lenže ja som vážne hladná. "Áno, Justin. To sú tie správé slova. Bola som, ale už nie som," vzdychla som. Cítim, že to čoskoro nevydržím a rozplačem sa ako malé dieťa. Oči ma neskutočne štípu. Trochu som zaklipkala, aby som zahnala slzy, ale to ma prinútila poriadne sa rozplakať. 

"Nechytaj ma, do riti, za slová!" Justin sa už začína nasierať a to nie je dobré znamnie. "Prepáč," utrúsila som, aj keď to nemyslím vážne. Nemám sa mu za čo ospravedlňovať. Jednoducho práve priznal, že už nemám miesto v jeho živote a teraz sa ide oháňať tým, že ho chytám za slová. "Obyčajné prepáč to nespraví, Angie," ešte stále je nahnevaný, ale už ho to pomaly prechádza. Bohuvďaka!

 "Ako to potom s ňou bolo?" hlas sa mi strašne triasol. Cítim sa nesvoja. Je to taký divný pocit, keď neviem, čo sa stane. Neviem, čo môžem od Justina čakať. Toto je strach? Ak áno, tak ho nechcem už nikdy zažiť. "Ťažko povedať," vzdychol si Justin. "Skús to. Za pokus nič nedáš," musím sa dozvedieť, či to so mnou myslel vážne. Toto je jediná vec, ktorú chcem vedieť o svojom starom živote. Nič menej a nič viac.

 "Fajn," zapozeral sa do okna a vidlička mu vypadla z ruky. Trochu mnou myklo, pretože v tom tichu som to nečakala. Načo sa to vyhováraš? Si proste sráč!  Moje podvedomie sa po dlhej dobe ozýva. Keby to nebolo v takejto chvíli, tak to aj ocením. "Bola to úžasná baba. Prvý raz som ju stretol v base" zasmial sa. Naše prvé stretnutie bolo fakt dobré. Ale žiadna romantika ako v tých romantických filmoch od Daniele Steelovej. 

"Aj pretiahol," prerušila som ho. Hnusne sa na mňa pozrel. "Len ťa dopĺňam o fakty," vyplazila som mu jazyk a nechala ho ďalej rozprávať. Som zvedavá, čo bude ďalej. "Potom som ju po roku stretol ako moju novú susedu. Ešte v ten deň skončila v nemocnici a zotrvala tam dosť dlho. Na scéne sa vtedy objavila moja skvelá sestrička a skoro mi spôsobila infarkt, keď ju prakticky uniesla z nemocnice spolu s mojím chytrým bračekom," Na to si pamätám. Jazzy sa potajme vkradla do mojej izby. Pred nemocnicou na nás čakal Jaxon. 

"Potom sa z jej domu stalo v podstate stanovisko a bývala u nás. K tomu všetkému si zlomila nohu. A zažili sme skvelú párty, aj nakupovanie," zachechtal sa Justin. Jeho smiech mi tak veľmi chýba. Na tvári sa mi objavil úsmev. To, že som si nechtiac zlomila nohu mi vtedy hralo do karát. Mohla som byť dlhšie s Justinom. Keby že sa netrepeme do Miami. "Potom sme boli v Miami. To už sme boli pohádaní. Tam sa to celé poriadne dosralo a Angie priletela naspäť do L.A," smutne sa usmial.

"Tu, v L.A, som sa s ňou udobril. Lenže musel sa tu objaviť nejaký debil a celé to dosral. Ona sa snažila všetko zariadiť a namiesto toho ju zabili," jedna takmer neviditeľná slza sa skotúľala Justinovi po líci. Vidíš, čo si spôsobila?! Vrieska po mne už aj moje podvedomie. To je mega bohovské. Na psychickej podpore mi to teda nepridáva. 

Z pohľadu Justina

Chloe ma prinútila spomínať na všetko, čo sme s Angie zažili od nášho prvého stretnutia. Nepoznali sme sa dlho, ale zažili sme mnoho neuveriteľných vecí. Napríklad basket alebo paintball. A to jej šoférovanie. Nikto taký ako ona už nebude. Ani len kúsok podobný. Ona nebolo originál. Ona bolo limitovaná edícia a to vo forme jedného kusu. 

Musel som sa zasmiať pri spomienke na paintball. "Preskočilo ti?" so strachom sa ma opýtala Chloe. To vážne vyzerám ako blázon? Miestami hej. Noa čo teraz. Nebudem z toho predsa robiť vedu. "Nie, som v pohode. Máš pravdu. Všetko to, čo sa stalo je už za mnou a ja sa musím plne sústrediť na prítomnosť a na to, aby si bola v poriadku," utrel som si slzu, ktorá sa mi bohužiaľ kotúľala po líci. 

Aj keď som sa cez to ešte úplne nepreniesol a neverím, že to tak skoro bude, Angie o tom nemusí vedieť. Tieto ľudské pocity jej nič nehovoria, takže to ani nemôže chápať. Ľudskosť v nej už dávno zanikla a ja sa ju nebudem snažiť navrátiť späť. Strata vzáneho času, ktorý teraz potrebujem na vyriešenie všetkého. 

Pohladkal som ju po tvári. Ruka sa mi zastavila na jej tvári. Chytila mi ju a začala hladkať. "Som v pohode. Vidíš?" pozrela sa mi do očí, akoby mi tým pohľadom chcela naznačiť, že všetko bude v pohode. Ale nebude. "Angie, nemusíš predstierať, že si niekto iný. Ja poznám pravdu a ani dokonalé herecké výkony ma nepresvedčia o opaku," stále som sa jej pozeral do očí. 

Hneď po tom, čo som to dopovedal jej oči zmenili smer, ktorým sa pozerali. Už to neboli moje oči. Bolo to všetko iné, len nie moje oči. Pustila moju ruku. Zložl som aj ja svoju, pretože nádej na romantikcú chvíľku sa mi práve pred očami rozštiepila na kúsky. "Nerozumieš tomu, Justin. Nerozumieš ničomu. Chcem začať nový život. Bez teba, bez choroby, bez dieťaťa. Žiadne rozptýlenie, iba život. Môj osamelý život," 

"Nový život môžeš mať bez práce. Môžeš byť so mnou. Nemusíš sa o nič báť- nikto ťa teraz nepozná ako Angelu Collins," buď nechápem ja, alebo nerozumie ona, že teraz môže byť všetko iné. Zmenené a to od úplného začiatku. Mohla by ísť do normálnej práce, kde by mala určenú pracovnú dobu a neohrozovala by svoj život. Alebo by nemusela chodiť do práce vôbec. Veď má na svojom účte určite peknú sumičku, ktorá jej zabezpečí pohodlie do konca života. 

"Pozri sa, Justin. Ja takto pokračovať chcem. Ak by sa mi takýto život nepáčil, myslíš si, že by som s tým celým neskoncovala raz a navždy? Dá sa to, ak chceš a vieš ako. Jasné, v tvojom prípade to nie je také ľahké, pretože tu vždy budú nitky, vďaka ktorým ťa starí nepriatelia nájdu.

Lenže u mňa sa stačí presťahovať a zmeniť si číslo. Upraviť vizáž a zmeniť povahu, pokiaľ sa dá. Všetko som to mohla spraviť, ale nechcela som. Nechcela som, pretože som takto bola šťastná. Keď budeš mať dve tváre, sprav aspoň jednu z nich peknú," svoj monológ ukončila citátom od Marilyn Monreo. "Chceš tým povedať, že ja som z nás dvoch tá odporná sviňa, ktorá všetko zničila?!" nevydržal som to a mierne som zvrieskol.