Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

77.

Keď budete čítať sen, tak si pre efekt pustite song na boku.

Z pohľadu Justina

Chcel som ukladať veci do skrine, ale keď to zrkadlo na mňa priam kričalo, aby som sa do neho pozrel. Nevydržal som to a pozrel som sa. Niekto stál za mnou. Zo zvyku som sa rýchlo otočil a pozrel som sa za seba. Nikto tam nebol. Asi sa mi to len zdalo. Pokrútil som hlavou, aby som sa tej myšlienky a predstavy celkovo zbavil. To bude tou únavou.

Keď sme už pri tej únave, tak sa mi chce strašne spať.  Veci som nechal tak. Vytiahol som si zo skrine sivé tepláky. Vošiel som do kúpeľne. Už sa tu celkom orientujem. To sa ti len zdá! Chcelo spochybniť moje myšlienky podvedomie. Aj keby sa mi to len zdalo tak čo? Veď mám ešte kopec času na to, aby som sa tu stihol zorientovať.

V skrinke v kúpeľni už mám poukladanú všetku kozmetiku. Moje milované vlásky, konečne sa tešte na poriadnu kúru. Usmial som sa a vytiahol som si všetko potrebné. Sprchový gél, šampón, balzam na vlasy.  Pustil som si vodu do vane, keďže sprcha tu nebola. Koľká škoda. Sprcha je to najlepšie čo existuje na tomto svete. Hneď po sexe.  

Bude to trvať dlho, kým bude vo vani dostatok vani. A čo mám dovtedy robiť? Veď tu sa nič nedá. Keby som mal aspoň notebook alebo čo ja viem čo. Vyšiel som z kúpeľne a ľahol som si na posteľ. Našiel som ovládač od telky.  Zapol som ju, ale nič schopné tam nešlo. Skvelé! Ešte aj hentí v telke ma budú srať. Len tak som prepínal kanály, aby som zabil tu dlhú chvíľu.  Potom som sa postavil z postele a išiel som do kúpeľne. Vaňa by už mohla byť dostatočne plná.

Na moje prekvapenie bola prázdna. Pozrel som sa dnu. Jasné, zabudol som ju zapchať. Kašlem na to. Zapchal som a nalial som tam kúsok vody. Osud mi nedopraje ani poondiaty relaxačný kúpeľ.  Nebolo tam veľa vody, ale už mi to je jedno. Vyzliekol som sa a veci som nechal hodené na zemi.  Vliezol som dnu a začal som sa rýchlo umývať. Skôr zaspím akoby sa mala naplniť celá vaňa. Ďalej som sa venoval už len vlasom.

Keď som si bol istý, že už majú všetko, čo potrebujú, tak som vyšiel z vane. Obmotal som si uterák okolo pásu a pozrel som sa do zrkadla. Bolo celkom malé a tak som sa v ňom nevidel celý. Vysušil som si vlasy a potom som sa celý poutieral. Obliekol som si tepláky a uterák som prevesil cez dvere, aby vyschol.  

Ľahol som si do postele a hneď na to som zaspal. Bol to vyčerpávajúci deň.  

Stojím v nejakom dome. Mám na sebe nohavice, ktoré mám na pol zadku ako vždy. Nohavice sú čierne. Červené V-čkové tričko mi obťahuje vypracované brucho. Na krku mám zopár zlatých reťazí. Mám na sebe ešte koženú bundu. Čierne okuliare na očiach a červené supry na nohách. Som to ja, ale vidím sa z úplne iného pohľadu.

Vykročil som (moje telo, ja som ako duša išiel za ním). Vošiel som do izby. Na posteli spalo nejaké dievča. Pristúpil som k nej. Z vrecka som vytiahol vreckový nožík. Otvoril som ho a naskytol sa mi pohľad na ostrú hranu nožíka. Prechádzam po nej prstom. Nič sa nedeje. Nejde mi krv. Proste nič. Vzal som palec z hrany noža.

Otočil som dievča, ktoré ležalo na posteli. Spalo na bohu. Po tom, čo som ju prevrátil už ležala na chrbte. Zobudila sa. Bola to Angie. Zobudila sa a zamračila sa. Bála sa ma. Mňa, svojej lásky. Rozohnal som sa rukou a bodol som ju priamo do srdca. Tak ako to robí ona. Videl som, ako sa snaží nadýchnuť. Počkal som, kým posledný krát nevydýchla.

Potom som jej podrezal hrdlo. Tieklo z nej obrovské množstvo krvi. Nožíkom som jej prechádzal snáď po každej časti tela. Zanechával som za sebou rany, z ktorých sa následne púšťala krv. Na tvári som mal úsmev. Ani ma nemyklo pri tom, ako som to robil. Keď už mala na sebe plno rán, prestal som. Spod postele som vytiahol nádobu. Otvoril som ju a izbou sa rozniesol pach benzínu.

Začal som ho rozlievať všade okolo seba. Na tvári som mal diabolský úsmev. Bol taký neprirodzený. V živote som sa s takým úsmevom nevidel. Lenže môjmu telu bol pravdepodobne dosť známy, keďže som sa tak škeril už dosť dlho. Vytiahol som z vrecka zápalky. Jednu som vytiahol a škrtol som ňou. Hodil som ju na zem a všetko začalo horieť.

Sledoval som ako Angie začala horieť. Jej telo ležalo bezvládne na posteli. Celá izba začala postupne horieť. Dlážka, skrine... proste všetko. A ja som tam len tak stál a díval som sa. Plamene boli všade okolo mňa, ale ja som nehorel.

Zobudil som sa. Po čele mi stekal pot. Nechal som ho voľne stekať. Nepravidelne sa mi dvíhala hruď. Snažil som sa nadýchnuť. Nešlo to. Akoby mi v tom niekto bránil. Po chvíli sa mi to podarilo. Sedel som na posteli a opieral som sa o stenu. Bolo to také reálne. Akoby sa to malo stať. Vidina do budúcnosti alebo niečo také. Zavolám Angie. Musím jej zavolať a uistiť sa, že je v poriadku.

Mobil. Kde je mobil, keď ho potrebujem.  Naposledy si ho hodil na posteľ.  Niekedy som rád za také pohotové podvedomie. Zapálil som lampu. Osvetlila sa veľká časť miestnosti. Zhodil som z postele paplón. Nechce sa mi v ňom hľadať mobil. Je to príliš zdĺhavé. Spolu s paplónom spadol aj mobil. Rýchlo som ho schmatol a vytočil som Angie. Volaný účastník je momentálne nedostupný. Do riti! Keď potrebujem tak mi nedvíha, ale keď jej napíšem o zástrčke tak mi odpíše. Skvelé!

Hodil som sa na posteľ. Paplón nebudem zdvíhať zo zeme. Aj bez neho mi je horúco a to nemám na sebe tričko!  Ako sa mi mohlo také niečo snívať? Prečo sa mi to snívalo? Bolo to kvôli tomu, ako som dnes zabil tých ľudí? Mám to brať tak, že sa niečo stalo alebo stane Angie? Alebo jej ublížim ja? Stane sa zo mňa to, čo som videl v tom sne?

Otázky mi vírili hlavou. Neviem na nich odpovedať, ale neviem sa ich ani zbaviť. Vstal som z postele a podišiel som k skriniam. Vytiahol som z nich biele nohavice, biele tielko, čiernu bundu  a čierne supry. Okolo krku som si dal strieborné reťaze. Okuliare si nebudem dávať. Nechcem vyzerať ako debil. Ktovie, koľko je vlastne hodín. Pozrel som sa na hodinku. 2:59. Možno v hoteli bude nejaký bar.

Prišiel som na recepciu. Vedľa nej bola nejaká veľká miestnosť. Bola to reštaurácia. Vošiel som dnu. Na moje počudovanie tu bolo plno. Asi to bude fungovať nonstop. Prešiel som cez celú reštiku až úplne dozadu. Bola tam nejaká úzka chodba. Tak to musím preskúmať. Prešiel som ňou a bola dlhá. Rozmýšľal som, či sa nevrátim. Je únavné chodiť po prázdnej chodbe a k tomu to bolo na mňa strašne úzke. Nemám rád takého priestory. Na konci chodby znela hlasná hudba. Som v bare!