Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

38.

Ahoj, takže časti budem pridávať v takomto čase, pretože kamošky, ktoré to čítajú tu málokedy chodia o 20-tej. Takže trošku menšia zmena. Časti budú o 17tej :) Luv u :-*
Z pohľadu Yasmine

 Jazzy s Fredom sa bavili o tom, prečo je Angie zle. Nedalo mi to a musela som sa zapojiť. Jednoducho je tehotná. „Prečo nie? 1.Máva striedavé nálady ešte viac ako nejaký bipolár, 2.Je strašne milá a z toho, čo viem, tak taká nikdy nebola a nemyslím si, nič v zlom Justin, že je to tebou, 3.Raňajkovala som s ňou a zjedla toho veľmi veľa, 4.Po jedle jej prišlo zle. Ranná nevoľnosť to nebola, ale tá sa podľa mňa prejaví až o také dva-tri týždne.“  Argumentovala som všetkým, čím sa len dalo. Za tie dva dni toho bolo celkom dosť. „A k tomu ešte odpadla a hneď potom zaspala. Myslíte si, že by len tak počas párty zaspala? Musela to byť riadna únava.“  Dodala som svoj ďalší postreh. „Možné to je. Ale o tom by nám asi vedel viac povedať Justin.“  Nadvihla obočie Jazzy. „Justin!“ zvrieskol Justin. Zľakla som sa a mierne som podskočila v Clarkovom náručí. „Ehm... možné to je...“  (pozn.autora-spomienka na 25.časť: Ak nebudem spať ja, tak nebude spať nikto v dome.)  hľadel to neznáma. „Vidíte ten výraz? To neznamená, že možné to je, ale znamená, o môj bože ja som ju nabúchal.“  Ukázala som na Justinovu tvár. Bol z toho celého vážne mimo. „Keď je Angie vážne tehotná a ty ju teraz necháš byť, tak sa potom nedožiješ ďalšieho rána!“ vyhrážal sa mu Jaxon. Síce je mladší, ale mal jasno v tom, čo pre neho očividne Angie znamenala. „O čom sa rozprávate?“ snažila sa zistiť Angie. „O tebe. Už je všetko v pohode?“   opýtala som sa bez známky toho, že som jej niečo zatajila. Som na seba hrdá, že viem takto dobre klamať. „V podstate hej.“  Snažila sa nás upokojiť Angie. Sadla si Justinovi na kolená. Určite v pohode nie je. Stavím sa, že prišla na to, že jej meškajú, ale nechce nám povedať. Ani sa jej nečudujem, keď je tu toľko chalanov. „Justin, si v poriadku?“ do riti! Všimla si, že Justin je myšlienkami niekde úplne inde. Buď to teraz perfektne zamaskuje alebo môžeme ísť do riti. „Hej,  len som sa zamyslel.“ Falošne sa na ňu usmial a išiel jej dať pusu. Angie sa však uhla a nastavila mu len líce. „Niečo nie je v pohode?“  pre zmenu vyzvedal Justin. „Presne! Niečo nie je v pohode. Prečo mi klameš? Rozoznám to, nemyslí si.“ Zvrieskla a postavila sa. Justinovi vlepila facku a bolo to poriadne počuť. Otočila sa a išla priamo do domu. „Jej dar.“  Vyslovil moju myšlienku nahlas Clark, ktorý sa mi celý čas hral s vlasmi.

 Z pohľadu Angely

 Jednoducho som odišla. Vošla som do izby a trepla dverami na znak, že som maximálne nasratá, ak by niekto za mnou náhodou išiel. Oprela som sa o dvere. Do očí sa mi drala slaná tekutina. Nevydržala som to a pustila svoje emócie na povrch. Slzy sa mi liali von očami ako Niagárske vodopápy. Nedalo sa tomu nijako zabrániť. Miestami som mala problém sa nadýchnuť. Dych sa mi zadrhával a ja som mala pocit, akoby som mala čoskoro umrieť na nedostatok kyslíka. Spustila som sa po dverách a ďalej plakala. Pritiahla som si kolená k brade a schovala tam tvár. Plakala som čím ďalej tým viac. Veľakrát som s tým chcela skončiť, ale nedalo sa. Vždy keď som sa o to pokúsila, rozplakala som sa ešte viac. Neznášam city a všetko s tým spojené. Je to príliš komplikované na pochopenie.  Nemám žiadnu šancu pochopiť to. Odrazu som spadla na zem. „Čo to kurva?!“  vyštekla som cez plač. „Nie kurva, ale Yasmine.“ Milým hlasom sa ozvala spoza mňa, keď zatvárala dvere. „Prepáč.“ Zafňukala som. Postavila som sa na nohy a ľahla som si na posteľ. Vzala som vankúš a priložila som si ho na tvár. Najprv som ho chcela mať len tak, ale potom som ho pritlačila. „Ááááááááááááááááááááááááááá!“ zvrieskla som na plné hrdlo do vankúša. Posteľ sa trošku prehla pod váhou Yasmine. „Hlavne sa nezabi. Všetkým by to bolo ľúto.“  Varovala ma kľudným hlasom. Nechápem, ako môže byť taká pokojná. Veď som vrah, do frasa! A ona sa so mnou rozpráva akoby sa nechumelilo. „Prečo ste mi klamali?“  snažila som sa dozvedieť pravdu. Možno mám dar, ale takéto myšlienky sa nedozviem. „Justin nechcel pripustiť možnosť, že si tehotná. Bol z toho riadne mimo.“  Oznámila mi, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.  „Ako to myslíš tehotná?“ spozornela som pri slove tehotná. „Normálne. Ty, Justin, jedna posteľ. Určite ste spolu spali. A Justin nám už potvrdil, že možné to je.“  S božskou trpezlivosťou mi Yasmine vysvetľovala všetko ako malému dieťaťu. „No do riti!“ ako je to len možné? Aj keď v podstate sme si nikdy nedávali pozor. Že mi to nenapadlo. Musím zistiť, či má Yasmine skutočne pravdu. Neviem si predstaviť, že by som mala chodiť s nejakým malým krpcom.

Z pohľadu Justina

 Yasmine bola príliš dlho v izbe s Angie. Začínal som  mať strach. Čo keď jej Angie v hneve niečo spravila? Je nepredvídateľná. „Idem za nimi.“  Oznámil som tichým hlasom a vošiel som do domu. Zaklopal som na dvere v izbe Angie, ale nikto mi neotváral. Stlačil som kľučku, aby som zistil, či je otvorené. Na moje prekvapenie bolo.  Vošiel som dnu, ale nikto tam nebol. „Do piči!“ už som sa nedokázal udržať na uzde. „Clark! Kde máš frajerku?“  rozhnevaným hlasom sa ho opýtal. „S Angie.“ Povedal úplne pokojným hlasom. On a Yasmine ma svojou trpezlivosťou a pokojom privedú do hrobu. K tomu ešte Angie. Ja sa zbláznim! „A kde je Angie?“ nadvihol som jedno obočie. „V lekárni. Kupuje si tehotenský test.“  Pozeral sa do mobilu. „Ako to vieš?“ nečakal som takúto odpoveď. Myslel som si, že mi povie niečo ako 'neviem' alebo 'veď je to tvoja frajerka' a nie miesto, kde sa nachádza a čo tam robí. „Nenechávam svoju frajerku lietať kade tade.“  Stále pozeral do mobilu a niečo tam písal. Paráda. Fakt úžasné. On si celý čas smskuje s frajerkou a ja na tú moju nemám ani len číslo. Nádherný život. Chodil som hore dole po záhrade. „Nenerváč. Už idú domov.“ Pozrel sa na mňa a ihneď sa vrátil pohľadom k mobilu. V tom momente mi zazvonil mobil. Súkromné číslo. „No?“ „Nenerváč. Už ideme domov.“ Angie. Otvoril som ústa, že jej niečo poviem, ale nestihol som. Típla to. Sadol som si na stoličku a čakal som, kedy sa vrátia. „Aj by som ti niečo povedal, ale mám byť ticho.“ Ozval sa Clark a všetci sme sa na neho nechápavo pozreli. Nervózne som sa hral s prstami.  Bože, už to nevydržím. Postavil som sa a kopol do stoličky. „Kľud.“ Začul som od dverí z obývačky hlas Yasmine. Stála tam celá vysmiata spolu s Angie. „Tak?“ s nádejou v očiach som sa pozrel na Angie. Neviem, čo som čakal. Či budeme mať spolu bábo alebo nie. „Aký výsledok by si chcel?“ Angie nahodila výraz, z ktorého sa nedalo nič vyčítať. Pozrel som sa na Yasmine, aby mi pomohla. „Si v tom sám.“ Nadvihla ruky na znak, že sa vzdáva a vletela Clarkovi do náručia. „Takže si mu nič nepovedal?“  dala mu pusu. Clark len zakýval hlavou ako poslušný chlapec. „Budem sa tešiť z akejkoľvek správy.“  Snažil som sa z toho diplomaticky vykľučkovať. „Chceš dieťa alebo nie?“ zvýšila hlas. Asi sa mi nepodarilo z toho nevinne výjsť. „Neviem.“ Sklonil som hlavu. „Fajn. Takže to dieťa nechceš. Môžeš odísť.“ Ukázala na dvere. Nechcem dieťa? „My budeme mať dieťa?“ koktal som. „Nie. JA budem mať dieťa.“  So slzami v očiach otvorila dvere. Budem otcom. Mám byť otec? Nie som na to pripravený. „Angie...“ „Vypadni!“  zvrieskla.