Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

87.

Otvorená skupina na fb, Angel of death (Story with Justin Bieber), pridajte sa :) xoxo 

Z pohľadu Justina

Po príchode do hotela som sa zastavil na recepcii. "Dobrý deň. Môžem sa vás opýtať, dokedy tu mám rezervovanú izbu?" nahodil som nejaký z mojich cute face-ov, aby mi recepčná skôr odpovedala. Lebo ako vždy, mala "veľa" práce. Stavím sa, že hraje nejakú hru na počítači a preto ma nevníma. Ešte by kvôli mne prehrala. 

Nadvihla hlavu od počítača a pozrela sa na mňa. "Prepáčte, pán Bieber. Nejde sa nám dostať do systému. Ospravedlňujem sa," povedala úplne nadšene, keď uvidela môj nasratý face. "Ďakujem," od druhého chlapíka som si vzal kľúče a odišiel som do izby. Nezvládnem tu ďalší deň. Angie nieAngie, odchádzam a nezabráni mi v tom ani pápež! Aj keď ten by asi nezvládol fakt, že by som mu hovoril všetky moje hriechy. 

Otvoril som dvere a vytiahol som kufre. Za tento týždeň som si ich stihol nakúpiť dosť, aby som sa nemusel otáčať na dvakrát, keď sa budem sťahovať domov. Pootváral som ich. Ako prvé som bežal do kúpeľne a uložil som si svoju kozmetiku do jedného kufra. To je to najdôležitejšie! Zvyšok aj keď niečo zabudnem, tak ser to pes. Nevrátim sa tu ani keby čo bolo. Už len kvôli tej protivnej recepčnej. 

Keď som sa konečne dobalil, vyšiel som na balkón nadýchať sa čerstvého vzduchu. Vonku fúkal príjemný studený vzduch, čo ma prebralo z driemot. Vzal som si krabičku cigariet, ktorú som si tam odložil a zapálil som si. Konečne po dlhej dobe. Tak strašne mi to chýbalo. Potiahol som si z cigarety a prešiel mnou príjemný pocit nikotínu. Vyfúkol som a sledoval dym. Neviem robiť tie blbé krúžka, takže sledujem len obyčajný dym. 

Dofajčil som a vošiel naspäť do izby. Bola mi zima, lebo som si nevzal bundu. Veď načo aj? Nebudem sa obliekať zakaždým, keď výjdem na balkón. Aspoň môžu ľudia sledovať moje vymakané telo. Som narcis s N a nevadí mi to! Očami som prebehol po všetkých kufroch. Bolo ich veľa. A keď vravím veľa, myslím veľmi veľa. Keď sa už rozprávam sám so sebou, už sa dlho ku mne neozvalo moje podvedomie.

Vtom mi zazvonil mobil. Ryan. "Čau bro. Zistil si niečo?"  Ani som si neuvedomil, že som zadržal dych. Došlo mi to, až keď som nemal kyslík. Nadýchol som sa a Ryan stále mlčal. "Kurva, Ryan! Vrav!" zvrieskol som a už som si obliekal bundu. Buď mi to povie do mobilu a nezažije moju reakciu, alebo prídem za ním a zažije čo je to, keď Bieber nevie čo sa deje! 

Z pohľadu Chloe

Listujem zošitom už tretíkrát. Treba uznať, že Chloe mala pestrý život. Pravdepodobne písala o tom, čo zažila. Bolo tu všetko. Pesničky o zlomenom srdci, o tom, ako si chce užívať, o tom, že všetko zvládne. Prešla si viacerými asi dosť nepríjemnými situáciami. Začala som si obzerať svoje telo. Ani jedno tetovanie. Chcelo by to nejaké, keď už je to taká silná žena. Spravím to, keď budem von z nemocnice. 

 Niekto zaklopal. Tajne dúfam, že je to Justin alebo Jason. Ich návšteva by ma potešila. Aj keď neviem, na koho sa teším. V Justinovi som sa hlboko sklamala. Tvrdil, ako veľmi ma miluje a teraz, keď som vyhlásená za mŕtvu, tak som pre neho nič. Nedokáže to priznať ani pred kamoškou, či aký vzťah mal s Chloe.

Kto vie, či povedal vôbec niekomu okrem chalanov, že sme spolu. Mohol. Čakala som predsa jeho dieťa a milovala som ho! Jason... Ach, ktovie ako to bude ďalej s Jasonom. Chloe ho milovala, aspoň na to vyzerali. A Jason ju očividne tiež. Inak by tak nevyvádzal. Chápem jeho smútok, ale aj tak. Keby tak aspoň skúsil pochopiť fakt, že teraz je jeho milovaná Chloe úplne iná osoba. 

Zase klopanie. Úplne mi vypadlo, že som neodpovedala. "Fajn," zhlboka som sa nadýchla. "Ďalej," snažila som sa o povzbudivý tón. Ktokoľvek bol za dverami, určite sa mu nechcelo ísť dnu. Ak by sa mu chcelo, tak by už sedel na stoličke vedľa posteli. Otvorili sa dvere a v nich stála pre mňa neznáma sestrička. Striedali sa tu dve. Lola a ešte jedna. Vzdychla som. 

"Je Vám niečo?" pribehla ku mne sestrička. "Nie, som v poriadku. Len som čakala niekoho iného," smutne som sa usmiala. Som nejako príliš pravdovravná v poslednom čase. To treba zmeniť. Budem si to nacvičovať na sestričkách, keďže na nikom inom sa to tu nedá. Mohla by som to skúšať s Lolou, lenže celé to vysvetľovanie vecí okolo by trvalo dlhšie, ako samotný tréning klamania. 

"Možno nabudúce," oznámila mi sestrička. Jasné, nabudúce. Priniesla mi jedlo a odišla. Skvelé. A ja sa mám najesť ako? Grrr... Ani sa na mňa nepozrela a odišla. Krava sprostá. Okéy, to zvládnem. Budem to brať ako súčasť rehabilitácie a pôjde to. Natiahla som sa a pritiahla som si stolík bližšie ku sebe. Dala mi ho príliš ďaleko. Natiahla som ruku, že si vezmem tanier s jedlom a vidličku. Pozrela som sa na ňu a celá sa mi triasla.

Z pohľadu Justina

Ryan celý čas mlčal. Vzal som kľúče od motorky a vypadol som z hotela. Zastavil som sa až pred domov chalanov. Ryan fajčil na balkóne. "Hey, bro," zvrieskol som na neho. Zľakol sa a cigareta mu vypadla z ruky. "Čo tu robíš, Justin?" prekvapene sa ma opýtal. Skôr zvrieskol zhora, ale to je teraz jedno. "Prišiel som si po info," zvrieskol som a vletel som do domu. Už som bežal hore schodmi do jeho izby. Aj keď neviem, ktorá je jeho, ale to je nepodstatný detail. 

Otváram jedny dvere za druhými ako nejaký debil. Konečne som našiel tie správne. Ryan nervózne chodil po izbe. Prišiel som k nemu zozadu a chytil som ho za rameno. Skoro mi jednu pridrbal. vedel, že prídem, tak nechápem, čo robí stresy. Správa sa ako malé decko. "Čo si zistil?" vyštekol som na Ryana. Už na to vážne nemám nervy. 

 "Hm.. nič!" povedzme si narovinu, že nevie klamať. "Ryan," pozrel som sa na neho vražedným pohľadom. "Povedz-mi-pravdu," oddeľoval som slová, aby ich lepšie pochopil. "Chloe je Chloe. Ale je to aj Angela. Podstúpila operáciu a teraz v tele Chloe je mozog Angely," rýchlo zo seba vysypal Ryan a zdrhol. Akoby sa niečoho bál. Vrieskal som po celom dome, ale neozval sa mi. Dom bol úplne prázdny. 

Kurva! Vybehol som z domu a išiel som do nemocnice. Nezastavil som sa na recepcii ako obvykle. Rovno som vošiel do izby Chloe. "Angela?" opýtal som sa hneď, keď som vošiel do izby. Vystrašene sa na mňa pozrela. "S niekým si sa ma zmýlil," poznamenala sucho a ďalej bojovala s vidličkou. Zatvoril som za sebou dvere a podišiel som k nej. "Shawty, neklam mi," vzal som jej vidličku z ruky a začal som ju kŕmiť. "Nepochopíš to," sklopila zrak Chloe. "Tak mi to vysvetli," zakňučal som. Prečo to nemôžem vedieť?