Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

35.

Viac Justina .. chcela som vám len napísať, aby ste si zvykli na Yasmine, pretože v Angel Of Death (Story With Justin Bieber) bude hrať dosť dlho, ak nie do konca. Clarka hraje Jakub Gierszal. Výzorom je ako vo filme Místnost sebevrahu. Yasmine si predstavte ako Bellu Thorne. :) V tejto časti bude trošku vzrúšo... príjemné víkendové čítanie.. ľúbim vás XOXO

Z pohľadu Yasmine

 Clark ma pobozkal. Na tvári sa mi ihneď objavil úsmev. Odtrhla som sa od neho a potiahla som ho za ruku. Izbu som mala na prízemí, takže sme sa nemuseli trepať niekde hore schodmi. Zavrela som za nami dvere, ak by sa náhodou rozhodla prísť mama alebo otec domov. Hodila som sa na posteľ. Vážne sa mi nechcelo nič robiť. Clark si ľahol nado mňa. Lakťami sa však opieral o posteľ, aby ma nepripučil. Zapozerala som sa mu do očí. Chvíľu na to sme sa už bozkávali. Rukou mi zašiel pod tričko a chcel ho stiahnuť. Smerovala to k jednému- k sexu. Nevravím, že by som to s Clarkom nechcela robiť, ale myslím si, že mám čas. Ukazovák som mu dala na ústa a jemne som do Clarka štuchla. Prevalila som ho vedľa seba a postavila som sa z postele. Dala som si dole oblečenie a začala som sa hrabať v skrini. „Nemám si čo obliecť.“ Smutne som vzdychla a sadla som si pred skriňu. „Mne sa páčiš aj takto.“ Zasmial sa Clark. „Ale TAKTO nemôžem výjsť na ulicu a nie to ešte do domu plného chlapov.“ Ukázala som rukami na seba. „Počkaj, ja ti nájdem niečo sexy.“ Navrhol Clark a už sa hrebal v mojich veciach. Vytiahol mi z nich šaty. Hore mali korzet a potom krátku sukňu. Boli svetloružovej farby. Vzala som ich a obliekla som ich na seba. „Si geniálny.“  Pricupitala som k nemu a dala som mu pusu. „A teraz topánky.“  otvoril druhú skriňu a v nich uvidel neskutočné množstvo topánok. Vytiahol čierne topánky na opätku, ktoré mali otvorenú špičku a zbytok bol čipkovaný. Opätok mohol mať tak 5cm. Obula som si ich. K šatám boli príliš výrazné. Musela som niečím zvýrazniť šaty. Schmatla som čierny klobúk a nasadila som si ho na hlavu. Na koniec korzetu som si dala tenký čierny opasok. „Teraz je to dokonalé.“  Usmiala som sa a otočila som sa pred Clarkom. „Môžeme vyraziť princezná?“  milým hláskom sa ma opýtal Clark. Bola som z neho v koncoch. „Jedine ak si môj princ na bielom koni.“  Provokačne som na neho žmurkla. „Vytiahni si mobil.“  Váhavo sa na mňa pozrel. „Keď nechceš číslo tak potom nie.“ Pokrčila som ramenami a robila som sa akože nič. „Netreba mi tvoje číslo, keď si stále pri mne. A nechcem to zmeniť.“  Preplietli sme si prsty a vyšli sme z domu. Zavrela som dvere a išli sme k Angie.

 Z pohľadu Justina

 Angie s Fredom prišli naraz s Clarkom a Yasmine. Kým tu neboli tak som rozpálil gril. Chalani už boli na záhrade a o niečom kecali. „Išlo ti to rýchlo.“ Vzal som Angele tašky s mäsom, ktoré mala v ruke. „Hej, keď ma nikto nezdržiava tak mi nakupovanie ide celkom rýchlo.“  Odpovedala na moju sarkastickú poznámku tak milo, že  mi z toho prišlo zle. Bože. Zhlboka som sa nadýchol, aby som jej nevynadal a milo som sa na ňu usmial. Ja falošne, ale ona úprimne. Je to celé medzi nami komplikované. Clark s Yasmine vyšli ruka v ruke na záhradu. Fredo išiel za nimi a Angela išla za mnou do kuchyne. Pripravoval som mäso na gril a medzi nami vládlo ticho. Bolo plné napätia. Vytiahol som mäso z tašky a začal som ho krájať. „Nebuď urazený. Vieš ako to je.“  Prerušila Angela ticho. Dobre, že to spravila, lebo inak by som sa asi zbláznil. Ale ani táto debata mi nebola príliš po vôli. „Nie, neviem.“  Celú svoju zlosť som premiestnil do noža, ktorý som držal v ruke. Rýchlym a precíznym rezom som prešiel nožom cez stred mäsa. Krv mi v žilách prúdila neskutočne rýchlo. Mal som pocit, akoby sa mi všetka krv nahromadila do mozgu. „Potrebujem sa sústrediť na prácu a robiť ju dokonale. Nemôžem si dovoliť žiadnu chybu a rovnako ani ty nie.“  Niečo pravdy bolo na tom celom, čo povedala.  „Obidvaja mám dosť peňazí na to, aby sme nemuseli robiť to, čo práve robíme.“ Snažil som sa hodiť nejaký rozumný protiargument.   Asi to veľmi nezabralo. „Lenže ja to robiť chcem. Tu nejde o peniaze alebo o luxus. Ja mám radosť z toho, keď zabíjam ľudí. Jedna strela zo zbrane alebo hod nožom, ktorý mu následne prebodne srdce. Ten strach, ktorý vyžaruje každým kúskom tela obete. Nemôže sa ani pohnúť, aby sa tomu uhol. Uvedomuje si, že je to jeho posledná chvíľa. Nemôže zavolať rodičom, manželke, manželovi, priateľke, priateľovi, deťom. Nemôže im vyznať všetky svoje hriechy, akoby bol na smrteľnej posteli. Nemôže sa im priznať zrade, že podľahol túžbu a rozdal si to s niekým iným. Alebo že má nejaké iné decko. Tajné účty, že je mafián, zabiják, podvodník. Nemôže im dať prístup k svojim utajeným peniazom. Zostanú úplne bez peňazí a všetkého, na čo boli pri tej osobe zvyknutí. A keď už vystrelím alebo hodím nôž tak to telo len tak bezvládne spadne na zem. Žiadne posledné želanie. Nič. Spadne na zem a leží tam s otvorenými očami. Sklenené oči. Už v nich nie je nič. Žiadna emócia. Tak načo potom milovať? Posledný hlasitý výdych v tom smrteľnom tichu, ktoré je okolo mňa a obete. Aj vzduch je odrazu o niečo chladnejší. Nie je v ňom tá obvyklá radosť. V atmosfére je cítiť smrť a vôňu zbožňujem. To je to, prečo to robím.“  Hovorila to pomaly a každé jedno slovo si vychutnávala. Odrazu sa ma zmocnil neznámy pocit. Mal som z nej strach. Anjel smrti... tieto dva slová mi lietali hlavou. Raz, druhý, tretí a stále dookola. Zbláznim sa z toho. Už som to nevydržal. Zdvihol som nôž a zapichol som ho do mäsa. „Si psychopat! Fájn, užívaš si smrť a čo teraz? Aj tak ťa milujem. Možno je to práve kvôli tomu, že si taká nebezpečná.“  Od zúfalstva som už kričal. Uvedomil som si to, až keď ma Angela upozornila. „Nezjap na mňa v mojom dome. Stále som tu pánom ja!“  postavila sa zo stoličky, na ktorej sedela. Nebezpečne a pritom tak pomaly sa ku mne približovala. Bolo to ako zo zlého filmu. Mal som pocit, akoby ma išla zabiť. Zrýchlil sa mi dych a na čele mi vybehol pot. Nemohol som sa pohnúť. Bola odo mňa asi päť centimetrov. Vzala nôž, ktorý som zapichol do mäsa a čepeľou mi prešla po líci. Cítil som, ako mi z neho pomaly začala tiecť krv, no nedokázal som s tým nič spraviť. Ani sa len nadýchnuť. Odrazu sa začala nekontrolovateľne smiať. „Vyzeráš presne ako moje obete pred tým, ako posledný krát vydýchnu. Keby si sa len videl.“ Ďalej sa zo mňa rehotala. Aj keď mi už bolo jasné, že si zo mňa robila srandu, ďalej som sa nemohol pohnúť.  „Nie si normálna!“ vyšlo zo mňa, keď sa moje telo ako tak uvoľnilo. Jej tvár okamžite zvážnela. Bola taká vážna ako vtedy, keď sa ku mne blížila. Tentoraz to nenechám zájsť tam, kde to bolo pred chvíľou. Vzal som nôž, ktorý hodila na kuchynskú linku. Namieril som a hodil som ho smerom na Angelu.