Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

82.

Z pohľadu Justina 

Mal som zlý pocit z toho, že som na Chloe tak vyštekol. Kedysi som si nervozitu vybíjal na Angie a tá mi to patrične vraciala. Lenže Chloe jednoducho ďalej bola úprimná. Akoby nevedela, aký som nebezpečný. Možno, že to skutočne nevie. Vošiel som do izby. Stál tam poslíček, ktorý priniesol pizzu. Stál za Chloe a držal jej zbraň na chrbte. Nemám pri sebe zbraň. Improvizuj, ale nezabij.  Varovalo ma moje podvedomie. 

Som v nemocnici. Všetko by tu bolo počuť. Navyše si všetci myslia, že som Jason McCan. Mojej povesti by jedna vražda neublížila, ale tej jeho by mohla. A poriadne. "Nechaj ju," prehovoril som vážne. V takej situácii som sa ešte neocitol. Nemám zbraň a ani chalanov za zadkom. Asi skončím v nemocnici na poriadne dlhý čas. Možno odtiaľ výjdem zarovno s Chloe. 

"Lebo čo?" pohŕdavo sa zasmial 'poslíček'. "Lebo odtiaľ nevýjdeš živý," za mnou sa ozval zvuk nabitej zbrane a Clarkov hlas, ktorý hneď po mne znie najdrsnejšie z celého gangu. Mierne mi odľahlo, že sú tu chalani, ale nemali by tu byť. Angie im zakázala po mne pátrať- pravdepodobne. Keďže mne zakázala pátrať po nich. Alebo ich považovala za zodpovednejších? 

"Zomriem ja, zomrie aj ona," hlavou kývol smerom na Chloe. "Myslíš si, že mi na nej záleží?" s hlasom plným opovrhnutia na osobu Chloe som sa ho opýtal. Zostal z toho mierne vykoľajený. "Keby nie, tak tu nie si," má recht. "Chodím aj do barov a myslíš si, že mi tam na niekom záleží? Maximálne tam najdem nejaké štetky, ktoré uspokoja moje potreby,"  keby toto počula Angie, tak ma na mieste zabije.

Len čo som to dopovedal, niekto z chalanov vystrelil. Neviem, ktorý to bol a je mi to jedno. Ten debil to nečakal a preto nestihol vystreliť. Chloe si vydýchla. Rozplakala sa asi najviac, ako som kedy videl niekoho plakať. Takéto veci sa mi nestávajú často. Chloe to nemala vidieť. Nemá tušenia o týchto veciach a chcel som, aby to takto zostalo. 

Pribehol som ku Chloe. Roztiahol som ruky, že ju objímem, ale ona ich len odo mňa odstrčila. "Kurva, nedotýkaj sa ma!" hovorila a pomedzi to sa snažila nadýchnuť. Vôbec sa jej do nedarilo. Poklepal som ju po chrbte, akoby sa dusila. Jasné, že to žiaden efekt nemalo. Nechcel som ju tam tak nechať, ale musím odísť. Zachvíľu tu budú doktorkovia aj s fízlami. 

S chalanmi sme vyliezli von cez okno. Išlo im to prekvapivo dobre. Dokonca lepšie ako mne. Všetko je tu DIVNÉ! 

Z pohľadu Chloe 

Herečka som dobrá, to treba uznať. Justinovi nič o Angele nepoviem. Neviem kto to je ani odkiaľ mám jej mobil. Keďže si spred operácie "nič nepamätám" tak by mi to mohol uveriť. Bude si to chcieť overiť, ale to je jedno. Musím nájsť niečo čím rozbijem okno, aby to vyzeralo, akoby odtiaľ preletela guľka. Nič schopné tu však nevidím. 

Do izby vletel doktor so setričkami za zadkom. "Čo sa tu stalo?" vyľakane, no zároveň uponáhľane sa ma opýtal doktor. Ukázala som prstom na chlapíka na zemi. Neviem, čo za debila to je. Určite má však niečo spoločné s tým, čo sa stalo v deň, keď som odišla. Pribehol k nemu a skontroloval ho. Neviem, čo okolo neho toľkok šaškoval. Je vidieť, že to neprežije. 

"Je postrelený. Zavolajte políciu," povedal jednej sestričke a vzdychol si. "Slečna Delevigne, nechcete mi o tom niečo povedať?" teraz by som mohla byť hnusná a povedať, nie nechcem, ale pred ostatnými sa idem hrať na slušňaka. Môj pohreb už bol, takže mám nový život. "Poviem to len polícii," mierne som koktala, aby to vyzeralo dôveryhodnejšie. 

Prikývol a odišiel. Po pár minútach prišli z patológie a vzali telo. Keď odišli, vošli dnu policajti. Odrazu je tu nejako dusno. "Dobrý deň, slečna Delevigne,"  pozdravil sa policajt. Nechápem, načo chodia všade dvaja, keď hovorí vždy len jeden. "Dobrý deň," snažím sa vyznieť milo. Pozrela som sa na okno a ani neviem prečo, ale naskočili mi zimomriavky. 

"Deje sa niečo?" s obavami v hlase sa ma opýtal. "Nie,"  pokrútila som hlavou. Bojím sa niečoho? Neviem, a to je ten problém. "Môžete nám povedať, čo sa tu presne stalo. Požiadam vás o čo najviac detailov," prikývla som. O môj bože. Doktorko tu skôr videl Justina, ale pred ním tu bol Jason. Čo mám teraz povedať? Toto nebolo v pláne a všetko sa môže zrútiť ako domček z karát. 

"Prebudila som sa po náročnej operácii. Doktor ma oboznámil s faktami, keďže si nič spred operácie nepamätám. Na stoličke sedel a spal nejaký chlapec. Vysoký, hnedé vlasy a orieškové oči. Volal sa Jason McCan. Mali sme hlad a nechcel odísť. Jedlo z bufetu by nebolo vhodné k zoznámeniu a tak sme si objednali pizzu," pohľadom som skĺza na krabice od pizzy. Trapas sa mi musel stať a zaškvŕkalo mi v bruchu. 

"Prepáčte," pozrela som sa do zeme. Policajti sa len zasmiali. "Hnevalo ho niečo z minulosti a chcel to vyriešiť. Nešlo to, pretože si na nič nepamätám," v podstate hovorím pravdu. Justin chcel riešiť minulosť. Minulosť zvanú Angela Collins. "bol z toho rozrušený a tak odišiel. Po chvíli prišiel poslíček s pizzou,"  a teraz čo? Pozrela som sa na okno. Je otvorené. Skvelé!

 "Nedotiahla som na peňaženku a tak ju hľadal v mojej taške. Odrazu zaznel výstrel a poslíček spadol na zem," nervózne som si hrýzla do pery. Nechcela som mať opletačky s políciou a teraz im tu hovorím skoro celú pravdu. To nie je možné. Ak sa zo mňa stane sráč, tak to bude úplne, ale že úplne v riti. 

Z pohľadu Justina 

S chalanmi sme sa dotrepali domov. Každý mal vlastné auto. Nové auto. Myslel som si, že som paranoidný, ale toto mi vážne nesedí. Svojich miláčikov milovali najviac na svete. Sadol som si k Chazovi do auta. Nie je to ten typ na kecanie ako Fredo a tak sme celú cestu mlčali. A bola dlhá, to mi verte! 

Zastavili sme pred nejakou villou. "20 spální a 5 kúpeľní," povedal Chaz, keď videl, ako si premeriavam to sídlo. "Naše?" Prikývol. Vystúpil som z auta. Fredo akurát otváral dvere. Vošli sme dnu. Všetci sa vyzuli a prešli sme do obývačky. Boli tam tri obrovské červené sedačky. Podlaha bola biele a steny čierne. 

"Máte mi čo vysvetľovať," povedal som nasrato. Som preč týždeň a odvtedy
1.máme nový dom
2.máme nové autá (chalani)
3.chalani sa správajú inak (vyzuté topánky, vedia liezť cez okno)

"Máme nový gang," povedal akoby nič Clark. Zabehla mi vlastná slina a začal som sa dusiť. Chaz ma pobúchal (poriadne potrepal) po chrbte. "Čo? Si robíš kurva srandu, ne?" vyštekol som. Poriadne to vo mne vrelo. "A vodca je žena," dokončil Fredo.

Dúfam, že sa vám to páči. Ďakujem za komentáre, neskutočne ma potešili. Ľúbim vás :-*