Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

63.

Z pohľadu Justina

Musím si naliať, pretože inak svoj hnev nezvládnem a niekomu poriadne pridrbem. Mobil som si dal do vrecka, zatiaľ čo som mal slúchatka celý čas v ušiach. Hudbu som vypol. Teraz si bude každý myslieť, že ho nepočujem a budú sa všetci rozprávať otvorene. Zišiel som do kuchyne. Sedel tam Fredo s Nikolasom. Otvoril som chladničku a tváril som sa, že sa snažím nájsť niečo na jedenie. „Justin, hey bro,“ zavolal ma Nikolas. Keď nezareagujem, tak si budú myslieť, že som unesený hudbou. Ďalej som šmátral v chladničke. Aby to vyzeralo viac dôveryhodnejšie, začal som si pohmkávať pieseň od Jasona Derula- Talk Dirty To Me. Tá pesnička je strašne chytľavá a perfektne sa na ňu balia baby. „Myslíš si, že vie niečo o tom, že Angie odišla?“  opýtal sa Nikolas Freda. Počkať, čo? Angie tu už nie je? Prečo mi to do riti nikto nepovedal? Mal by som o tom vedieť ako prvý! „Pochybujem. To by nebol taký kľudný. Vidíš ako si hm-ká? Toto nerobil ešte nikdy! Ochvíľu sa pôjde vyvetrať do nejakého klubu. Takže na všetko príde  až zajtra. Najskôr,“ skoro dokonale ma odhadol Fredo. „Takže sa dnes ideme ožrať,“ potešil sa Nikolas.  Vytiahol som si sluchátka z uší. „Zmena plánu. Letíme do L.A“ zavrel som chladničku a pozrel som sa najprv na Nikolasa a potom na Freda. „Ty si nás počúval?“  nahodil priblblý výraz Fredo. „Neser ma. Aj tak som nasratý, že ste mi to nepovedali,“ vrazil som päsťou do stola, ktorý sa zdal ako najlepší objekt na vybitie môjho hnevu. „Nedalo sa to inak spraviť,“ pokrčil plecami Nikolas. „Nedalo?“ priblížil som sa k nemu, „ako to, že sa to nedalo! Stačilo prísť ku mne a povedať mi ´Justin, Angie letí do L.A´!“ rýchlo som odpochodoval do mojej terajšej izby, pretože ak by som to nespravil, tak by som mu jednu vrazil. Kľud Bieber! Na zkoncentrovanie sa som si jednu strelil. Bolelo to, ale asi to bolo jediná možnosť, ako sa dostať z toho tranzu a vrátiť sa do normálu. Trepol som dverami, no vzápätí som to oľutoval. Nejaký obraz, ktorý bol zavesený vedľa dverí, spadol. Angie nemá nejako v láske umenie, a preto sa jej ten obraz musel veľmi páčiť, keď ho tu má. Snáď bude v pohode. Vzal som kufor a nahádzal som si tam veci. Ešte som sa prezliekol. Vyšiel som na chodbu. Nikde nikoho. „Čo ste do riti všetci hluchí? Letíme do L.A!“ zvrieskol som z plného hrdla, no pri slove L.A sa mi zlomil hlas. „Nevrieskaj ako dievča,“ vyliezol zo svojej izby Ryan. „Drž hubu,“ zavrčal som na neho. „Chlape, vzchop sa. Amorov šíp sa ti zapichol poriadne hlboko, ale zmäkol ti z toho mozog. Treba sa venovať kšeftom,“ vážnym hlasom sa snažil zmeniť moje zmýšľanie Ryan. V podstate má pravdu. V poslednom čase som úplne na všetko zabudol. „Vraciame sa k starým časom!“ Zvrieskol som Ryanovi do ucha, takže ma prebodol pohľadom. Ešte že vie, že ma nemôže zabiť. Môžem to osrať. Určite ma nikto okrem Ryana nepočul. Pošlem im smsku.

Baľte sa. Back 2 the biznes in L.A baby ... :-D

Odoslal som to všetkým chalanom. Úsmev na tvári nemám ani náhodou. Prišla mi smska od Freda. To nemôže pribehnúť ku mne?

Od Freda:Ideme za dvojičkami?

Pre Freda: Nie!

Jazzy by sa určite vypytovala a Jaxon by okamžite utekal za Angie. Zišiel som s kufrom k dverám. Nechal som kufor stáť a ja som si na neho sadol ako posledný homesak..

Po 30minútach

Sedím na kufri vedľa Ryana. Vidím to tak, že tu budeme ešte dlho.

Po 1hodine

Sedíme v kuchyni s pohárom whiskey pred sebou  a cigaretou v ústach. „Neže sa ožerieš,“ zasmiala sa Yasmine. „Ty tu čo robíš?“  nezaujato som sa jej opýtal. „Prišla som tu s Clarkom,“ zavrčala. Clark? Čo? On už je doma? Zdvihol som zrak. Vedľa Yasmine stál Clark. „Vítaj doma, bro,“ bratsky sme sa objali a dali sme si ťukes. Po mne spravil to isté Ryan. „Chystáte sa niekam?“ musel si všimnúť kufre, ktoré sme nechali na chodbe. „Ideme do L.A.Biznis, chápeš,“ usmial som sa ako pri mojom prvom kšefte. To boli časy. „Idem s vami,“  oznámil mi Clark. Pobozkal Yasmine a potom sa vybral do svojej izby. Yasmine ako poslušný psík odkráčala za ním. „Dobre si ju vycvičil,“ zasmial sa Ryan.

Po 3 hodinách

„Konečne!“  ako posledný prišiel Fredo. Bože môj. Ja pri nich raz zomriem.  „Sadajte do auta, vyrážame,“ chalani posadali do dvoch áut, ktoré nám Angie nechala v garáži. Asi budem musieť zavolať Jazzy, aby sa o to postarala. Do riti! „Jazzy, mám na teba prosbu,“ zakňučal som tenkým hláskom. Vždy ju to obmäkčí. „Mohla by si sa postarať o autá, ktoré necháme na letisku? Sú Angie´ne. Letíme do L.A.“  okamžite súhlasila a ani sa nevypytovala. Žeby dospela?

Po pár hodinách

„Pripútajte sa, prosím. Pristávame,“ zo spánku ma zobudil otravný hlas letušky. Neznášam falošných ľudí. Pristátie prebehlo hladko. „konečne!“ nahlas som skríkol, keď som vystúpil z lietadla. S chalanmi sme si vzali kufre. Vybavil som nám taxíky a môže sa ísť domov!  

Domov... miesto, kde by mala byť pohoda. Miesto, na ktoré mám veľa spomienok. Dobrých aj zlých, ale viac dobrých. Miesto, kde sa môžem kedykoľvek vrátiť a nikto mi nebude vyčítať, že som odišiel. Môžem zmiznúť na niekoľko mesiacov? Vypnúť od všetkého? Od drog, zabíjania a chľastu?

„Hey, Bro. Tváriš sa ako na pohrebe. Sme doma, treba žúrovať!“ zasmial sa Ryan. „Choďte. Ja nejdem,“ zavrčal som. Bože, to nikto nevie pochopiť to, že nemám na nič náladu? Všetko sa na mňa sype.

1. Zamiloval som sa!

2. Moja frajerka to absolútne nechápe a myslí si, že to na ňu celé hrajem

3. Je tehotná

4. Má rakovina a zomiera

Z toho všetkého ma zachvíľu trafí šľak!