Angel Of Death (Story With Justin Bieber)

74.

Ak niečomu nerozumiete alebo sa chcete len tak opýtať, tak kľudne napíšte.. skôr tu bol koment ohľadom toho, čo je s Angie.. Angie s niekým (identita pre Justina neznáma!) bojovala a potom odišla, aby vybavila určité veci.. v najbližších častiach sa pravdepodobne nebude vyskytovať :D 
Z pohľadu Justina

„Pán Bieber, uvedomujem si, že ste podráždený. Ale drzý na mňa nebuďte, lebo inak to oľutujete,“  doktorka stála medzi dverami. Musela ma počuť, ako kecám na svoje podvedomie. Oprela sa o zárubňu. Zrejme  čakala na odpoveď. „Ja budem niečo ľutovať?“  Nemôžem uveriť tomu, čo mi práve povedala. Tak ja, Justin Drew Bieber, budem niečo ľutovať? Zrejme si neuvedomuje kto som.

„Áno, ty!“ začala mi tykať. Hm, žeby sa rozpálila. „Myslel som si, že mi máš vykať. Som predsa tvoj klient,“  začal som ešte viac vyrývať. Neublíži mi. Nemá na to. Len čo sa ku mne dostatočne priblíži, podľahne mi. Neviem, čím to je, že som taký dokonalý. Ale keď už raz taký som, tak prečo to nevyužiť?  Nevravte mi, že vy by ste to nevyužili, pretože neuverím. „Ideš na mňa vyťahovať pravidlá?“ nadvihla jedno obočie.  Ešte stále však stál medzi dverami.  

„Hej a čo?“ nechápem, kam tým mieri. Si sprostý. Ozvalo sa moje podvedomie. Tentoraz to bol Fredov hlas. Vážne chcem teraz počuť Freda? Ten by si z tej baby spravil takú srandu, že by to nerozdýchala ani behom roka. Musel som sa zasmiať. Yep, Fredo by to tu rozbalil. „Ak by som sa mala riadiť pravidlami, Bieber, tak by si teraz ležal v nemocnici a tvoja frajerka by už zase sedela v base. A to, že dostala minule len štyri roky bolo len šťastie, pretože na ňu nemali žiadne dôkazy. Stačilo im, že videli, ako drží prezidenta pod krkom. A tí sráči sa jej báli. Preto dostala LEN štyri roky!“  hovorila potichu a pritom tak nahlas doktorka. Ani neviem kedy prišla naspäť dnu, ale keď som sa pozrel k dverám, výhľad mi kazila jej tvár.

Bola až príliš blízko. Narúšala mi môj osobný priestor. Hej, Justin Bieber má problémy s blízkosťou. Keďže som ju nevnímal ako objekt mojej túžby, nemal som potrebu, aby boli pri mne takto blízko. Hlavne keď som ju nepovažoval za peknú. Vlastne nebola ani škaredá. Rozhodni sa.  Ja neviem, aká bola! Neprezeral som si ju. Veď načo aj? Je taká úzkoprsá, že sa s ňou človek nemôže poriadne ani porozprávať. Lebo s tebou sa dá. Kristepane, mohlo by to podvedomie už prestať?! Kazí mi moje skvelé myšlienky. Vraj skvelé!

„Môžeš odo mňa odstúpiť?“ trochu panovačne som sa jej opýtal. Tak a teraz si ju prezriem. Modré oči, ktoré dominujú jej tvári. Po pás dlhé blond vlasy. A plné pery. Tak to už hej.  „Čo si vravela o Angele?“ trochu roztržito som sa jej opýtal. Odkiaľ toho o nej toľko vie?  A mohla by jej dopriať ten kúsok slobody, čo má a nie ju chcieť znova poslať do basy. „Že už dávno mala hniť v base,“ zavrčal blondská.

Nemala to byť náhodou Angelina kamoška? „Dávaj si pozor na jazyk, zlato“ nadvihol som ukazovák na znak, že to myslím vážne. „Nebuď trápny. Aj na teba toho viem dosť. Stačí jeden telefonát na políciu a do konca života by si si nevrzol. Chceš to?“  vysmievala sa mi to ksychtu. „Tak a dosť Barbie!“ schmatol som jej tie dlhé vlasy. Ťahal som ich jej smerom dolu. Videl som, ako zaťala zuby od  bolesti. „Teraz ma počúvaj. Otvoríš si tu svoju papuľku na špacír a bude to tá posledná vec, čo v živote povieš. Rozumieme si?“ pustil som jej vlasy.

Okamžite si ich začala upravovať. „Nie,“ nevenovala mi ani len pohľad a ďalej si upravovala vlasy. „Nepočul som, zopakuj to,“ dal som jej šancu, aby opravila svoju odpoveď. Ona si myslí, že si z nej robím srandu? Keď toho o mne toľko vie, tak by si mohla uvedomiť, že všetko, čo som práve povedal, som myslel vážne.

Otvorila ústa, že niečo povie, ale prekazil som jej. „Ak niečo povieš, potopím ťa so sebou. Nemyslí si. Ošetruješ zločinca, mňa, a pomáhaš ďalšiemu zločincovi. Robíš to poza svoju prácu, ale pritom za to prímaš peniaze. A nemyslím si, že sme jediní, komu pomáhaš. Tie tisíce na tvojom účte určite nemáš zarobené legálnou formou alebo sa mýlim?“  Ešte, že ma Jazmyn naučili aspoň čo to o ženskej móde. Inak by som si nevšimol, že Barbie má kabelku LV. A to si z platu lekárky určite nemôže dovoliť. Teda, ak by nerobila estetickú chirurgiu. Čo určite nerobí, pretože to by sa potom nezaťažovala takýmito sračkami.

Barbie len prekrútila očami. Schmatla kabelku a kufrík a vyšla z mojej izby. Akoby naschvál išla pomaly a krútila zadkom. Keby že na ňu nemám nervy a nechce Angie dostať do basy, tak s ňou možno aj niečo poriešim. No a ešte keby že nemám Angie. Vlastne ani neviem, či s ňou som alebo nie. Hej, jebal som s ňou. Lenže ja jebem s každou druhou, keď idem do baru. Takže to nemusí nič znamenať. Čo bolo v liste? Tak to sme potom asi spolu.

Pohľad mi znova padol na iPhone. Zaškeril som. „Tak miláčik a už som tu len pre teba,“ začal som ho hladkať s úchylným ksychtom. „Tááááák a teraz ťa zapnem. Počkať, nie. Teraz ťa musím dať na nabíjačku,“  rozprávam sa sám so sebou. Oprava. Rozprávam sa s iPhonom. To je ešte lepšie. Bože môj. Celá táto situácia mi pôsobí na mozog. To nie je normálne. Schmatol som nabíjačku.  

„Zaujímalo by ma, kde v riti je zástrčka,“ začal som sa rozčuľovať, keď som ju neobjavil pri posteli. Skvelé. A ja som si myslel, že sa dnes nebudem musieť postaviť z postele. Bol by to taký skvelý oddychový deň.  Lenže môj iPhone si zmyslí, že sa mu vybije baterka. „Zlý iPhone, zlý,“ nadvihol som prst a karhal som iPhone. Nie, nič som si nedal. Nemal som totiž kedy.

Postavil som sa z postele. Síce veľmi neochotne a grambľavo, ale postavil. To je sakra dôležité! iPhone som nechal ležať na posteli. Kým nenájdem zástrčku tak mi je aj tak na dve veci. „Záááááástrčka, kde si?“ začal som spievať. Možno sa mi nejaká objaví na očiach. Hej, som naivný, ale len trochu. Chodil som po apartmáne a celý čas som si to spieval. Vyzerá to tu ako v Gossip Girl. Videl som iba jednu časť, nemyslíte si. Pozerala to Jazmyn a ja som nemal čo robiť, tak som sa pridal.

To tu vážne nie je jedna skurvená zástrčka? Bože môj! Asi budem musieť niekomu zavolať a opýtať sa. Vrátil som sa k posteli, kde bol telefón. Vytočil som nejaké číslo, pri ktorom bolo poznačené:  životne dôležité veci. Je to životne dôležitá vec. Kto by dokázal prežiť bez mobilu /iPhone-u/ v dnešnej dobe? Nikto! „Haloooo?“ ozval som sa, keď som počul, že  to niekto zdvihol. „To bude omyl,“  ozval sa z druhej strany ženský hlas. Žeby ma Angie naschvál obklopila ženami?

„Nie, počkajte,“ rýchlo som sa spamätal, aby mi nezložila. „Som ubytovaný v apartmáne a nemôžem nájsť zástrčku,“ sklamane som oboznámil ženskú na druhej strane so situáciou.  „V poriadku. Hneď k vám niekoho pošlem,“ vzdychla si žena a zložila. Ako mi mohla zložiť? Možno by som si s ňou fajnovo pokecal. Určite by si si len pokecal. Zase to podvedomie. Ani neviem čí hlas to bol tentoraz. To je jedno. Nech mi len ukážu tú zástrčku.

O chvíľu na to niekto zaklopal. „Ďalej,“ povedal som nie príliš hlasno, ale ani potichu, aby to osoba na druhej strane počula.  Dnu vošla nejaká mladá šťanda. Asi tu brigáduje. „Dobrý deň,“ slušne sa pozdravila. Kývol som jej na pozdrav.  „Zástrčka je dole vedľa posteli,“ ukázala smerom na posteľ. Bože Bieber, to sa môže stať len tebe. Cítil som, ako som sa od hanby začal červenať. Čo nie! Rýchlo som sa spamätal a pocítil, ako mi ustupuje červeň. Bohu vďaka! „Vďaka,“ zašomral som a tá baba odišla.

Schmatol som nabíjačku. Jeden koniec som vložil do iPhone-u a druhým som smeroval do zástrčky. „Tak zástrčka, teraz si užiješ sladké potešenie,“ zasmial som sa nad svojou myšlienkou a zapojil som nabíjačku. Na iPhone mi vybehlo, že sa nabíja. Tak a teraz sa môže zapnúť.  Vošiel som do kontaktov. Bola tam vážne iba Angie. Rýchlo som vytočil jej číslo. Píp Píp Píp. Kurva! Napíšem jej smsku.

Ahoj Angie. To kde si ma ubytovala? Nemohol som nájsť zástrčku!!!! Odoslané. Po chvíli mi prišla odpoveď.

Nebuď drzý. Veci sú na ceste. A hm.. zástrčka je dole vedľa postele. Niekedy by si mohol pohnúť tým tvojím sexy zadočkom. :-*
 Tak ja mám sexy zadok hej? K tomuto zisteniu sa musím zaškeriť.